Reanimal – Temnejší brat Little Nightmares

Reanimal, hra, ktorá pre mňa začína jedným z najsilnejších úvodov, aké tento „Little Nightmares štýl“ ponúka. Hneď od prvých minút je jasné, že nejde len o ďalšiu atmosférickú puzzle-platformovku, ktorá sa spolieha na známy look. Reanimal je drsnejší, temnejší a aj desivejší – a vďaka drobným zmenám v práci s kamerou a uhlami jej to nesmierne svedčí. Navyše je to hra, ktorá v co-op dokáže byť aj komédia, no bez toho, aby rozbila napätie.

Hral som celý čas v co-op s kolegom a kamarátom Dominikom. A presne tu Reanimal ukazuje zaujímavý paradox: aj keď sa zasmejete na tom, ako sa váš parťák práve zľakol, hra vás svojou energiou veľmi rýchlo vtiahne naspäť. Preto ju odporúčam nielen fanúšikom Little Nightmares a podobných hier, ale aj ľuďom, ktorí milujú horor, a zároveň chcú zážitok z co-op hrania.

Atmosféra a audiovizuál držia hru od prvej minúty

Hra okamžite nasadí pohlcujúcu atmosféru. Úvodné putovanie vo vode, v hmle, na loďke – a vy len sledujete červené svetlá z bójok – vás stiahne bez zbytočných slov. Potom už len pridáva na tlaku a gradáciu drží pevne v rukách. Art look ma baví sám o sebe, no ešte viac oceňujem, ako autori poskladali temný svet z čiernej a sivej tak, aby sa v ňom hráč nestrácal a aby si udržal jasný charakter.

Po dlhej dobe som mal pri hre opäť čistý pocit uspokojenia zo zvuku a z práce s materiálmi. Prechody z dreva na kov, cez trávu a štrk mi prišli extrémne vierohodné. Keď sa k tomu pridá soundtrack, celé to funguje excelentne. Veľkú pochvalu si zaslúži aj kamera – jej mierna zmena oproti podobným hrám vytvára lepší tlak, silnejší framing a z Reanimal robí ešte temnejší zážitok.

Hrateľnosť je pestrá a dobre dávkovaná

Reanimal stavia na mixe stealthu, platformingu a skákania, puzzle, útekov a občas aj akčnejších pasáží. Dôležité je, že to hra dávkuje v peknom rytme a s dostatočnou pestrosťou. Nemal som pocit, že by sa točili stále tie isté situácie bez posunu.

zdroj: HernyWeb.sk

Puzzle sú férové, aj keď nie všetky rovnako silné

Niektoré hádanky sú náročnejšie a nie sú typu „vojdeš do miestnosti a do sekundy vieš, čo treba spraviť“. Zároveň sa na nich podľa mňa nezasekneš extrémne dlho – ja som nemal pocit, že ma niečo drží 20 minút v jednej miestnosti len preto, že hra zle komunikuje riešenie. Väčšinu z nich autori vyvážili správne a dobre sa čítajú.

Na druhej strane, jedna-dve hádanky ma trošku sklamali. Nie preto, že by nezapadali do konceptu úrovne, ale prišli mi až veľmi prosté. Na konci dňa však u mňa prevládala spokojnosť nad frustráciou.

Co-op je silný prvok a jedno rozhodnutie je kľúčové

Co-op je jeden z prvkov, ktorý hre pridáva na hororovosti. Najmä rozhodnutie, že hra nejde cez split-screen, ale hráte na jednom monitore. Je to pomerne kľúčová a správne zvolená vec. V momente, keď sa od seba vzdialite, obrazovka začne blikať a po chvíli zomierate. Výsledok je jasný: hra vás núti držať sa pri sebe, komunikovať a neodbiehať si „po svojom“.

Zároveň platí, že co-op vie zmeniť atmosféru aj ľudsky. Ak máte parťáka, ktorého hra pohlcuje viac než vás, občas z toho vznikne komédia. Ale Reanimal si napätie dokáže vziať späť veľmi rýchlo – a to je dôležité.

Príbeh je skôr o symbolike než o priamych odpovediach

Je férové povedať, že hra je krátka, a preto sa snažím byť čo najmenej konkrétny. V jadre je príbeh o súrodencoch, ktorí hľadajú svojich kamarátov. A tým by som to aj uzavrel, ak nechceme zabíjať prekvapenia.

Treba však počítať s tým, že Reanimal neponúka veľa priameho rozprávania. Typicky rozpráva skrz symboliku a dizajn sveta. Pochopenie nie je priame a úprimne si myslím, že je aj dosť náročné. Preto to nie je hra pre ľudí, ktorí hľadajú priamu naratívnu linku.

A tu mám aj jedinú „obsahovú“ výčitku: nejde ani tak o to, že koniec ponúka voľnú interpretáciu. Skôr o to, že náznaky mi prišli až veľmi všeobecné, miestami priam príliš nekonkrétne. Pri tak silnej hre je to škoda, lebo gameplay a atmosféra nastavujú latku veľmi vysoko.

Technický stav má dve slabé miesta

K technickému stavu mám dve pripomienky. Prvá sú checkpointy – niektoré boli zvolené nešťastne a dali by sa rozvrhnúť lepšie. Druhá výčitka je výraznejšia: stabilita hry. Kamarátovi spadla 4–5-krát a najhorší pád prišiel asi dve minúty pred koncom. Následne sme sa už nevedeli napojiť. Keď sa to napokon podarilo, museli sme opakovať posledný boss fight.

K tomu by som pridal ešte jednu praktickú vec: uvítal by som lepšie označenie, kde pokračuje hlavná cesta a kde je len odbočka. Nie je to stopka, ale pomohlo by to plynulosti.

zdroj: HernyWeb.sk

Pár slov od Dominika

Každý, kto ma pozná vie, že milujem co-op hry. Online spoluprácu by som pridal aj do takých titulov, kde by to vyložene nedávalo zmysel. Aj preto som sa potešil zisteniu, že táto hrá co-op má a nie hocijaký. Vďaka Friend Pass-u ma to nestálo ani cent. Lenže to som netušil, do čoho sa vlastne púšťam, tento typ hier – puzzle hororovky – idú mimo mňa.

Prvých pár minút som preto z hry nebol nadšený. Nemám rád „báť sa“, lenže s každou ďalšou minútou si ma hra získavala. Napriek kratšiemu trvaniu Reanimal dokáže hráča posadiť na zadok a prinútiť ho premýšľať nad svetom, v ktorom sa nachádza, nad rôznymi paralelami a súvislosťami, ktoré vám neustále prichádzajú na um.

Ako už bolo povedané, ku grafickému spracovaniu, hrateľnosti nemám ďalšie poznatky, sú proste skvelé. Občas ma zrádzalo ovládanie, ale to nie je chyba hry, ale moja nešikovnosť. Inak autori hneď pri spustení upozorňujú, že je lepšie hrať to na ovládači, tak to majte na pamäti. S Máriom sme však dôkazom toho, že o zážitok neprídete ani pri hraní na klávesnici.

Zamrzí len spomenuté padanie hry, z neznámeho dôvodu. Posledné cut-scény som si preto musel pozrieť mimo svojej hry. Na jeden, ešte stále dlhší zimný, večer, je to však titul, ktorý rozhodne odporúčam prejsť si.

Pár slov on Andrey

Tento žáner hier úprimne milujem. Ako fanúšik som, samozrejme, hrala aj sériu Little Nightmares a práve s ňou by som to rada porovnala. Nebudeme sa tváriť, že je to úplne iná značka a miešanie jabĺk s hruškami. Ide koniec koncov o to isté štúdio a takmer identický štýl hry.

Na Reanimal sa mi páči práve ten duch prvých dvoch Little Nightmares. Nech sa autori „trojky“ snažili akokoľvek, mohli v odkaze pokračovať len do istej miery. Po odohraní Reanimal je jasné, že Tarsier si so sebou vzali aj to povestné „srdiečko“, ktoré nevložili do Little Nightmares 3, ale do tejto hry.

Páčilo sa mi, že žiadna miestnosť v hre neslúži len ako výplň a reálne nespĺňa žiadny účel. Rovnako hre svedčí možnosť prejsť ju v kooperácii na jednej obrazovke a nemusíme byť so spoluhráčom „ďaleko“ od seba. V konečnom dôsledku a jednou vetou – páčil sa mi štýl a odkaz štúdia, ktorý si vzali so sebou a vložili ho do tejto hry. Hra má všetko, čo mi v Little Nightmares 3 chýbalo.

Jedinou výčitkou je, samozrejme, cena hry vzhľadom na krátky herný čas. No na druhú stranu tieto peniaze, ak ste fanúšik podobných hier, určite ľutovať nebudete. A dovolím si tvrdiť, že aj keď ste v tomto žánri nováčik. Iba sa na hru skôr pozerajte ako na zážitok, nie ako na 50-hodinovú quest-parádu.