Resident Evil Requiem – Najlepší diel série

Resident Evil Requiem je presne ten typ pokračovania, pri ktorom som sa bál, že Capcom pri dvoch postavách a dvoch herných polohách súčasne, pokazí všetko čo sa len dá. Nestalo sa. Resident Evil Requiem naopak brilantne pracuje s prepínaním medzi Grace a Leonom, drží výbornú krivku strachu, akcie a zároveň nestráca identitu survival hororu. Nie je to bez výhrad, no ako celok ide o mimoriadne silný diel série.

Po dohraní som mal pocit, že Capcom tentoraz veľmi presne vedel, čo chce dosiahnuť. Hra nefunguje len ako fanúšikovská odmena, ale aj ako premyslený systém dvoch odlišných herných štýlov, ktoré sa navzájom podporujú. A to je jej najväčšia sila.

Zároveň je fér povedať, že ak si fanúšik série, tento diel na teba bude pôsobiť ešte silnejšie. Nie preto, že by stál iba na nostalgii, ale preto, že vie veľmi dobre pracovať s minulosťou značky bez toho, aby nováčika odstrihol.

Atmosféra a horor v Resident Evil Requiem fungujú od prvých minút

Resident Evil Requiem chytí hororový tón prakticky okamžite a Grace je na tento štart výborná voľba. Už prvé hodiny majú presne ten tlak, neistotu a nepohodlie, ktoré od moderného Resident Evil čakám. Atmosféra naskočí rýchlo a dôležité je, že sa nespolieha iba na lacné strašenie.

Veľmi dobre funguje aj to, ako hra pracuje s priestorom a zdrojmi. Pri Grace cítiť výraznejší dôraz na survival horor, pretože má menej materiálu, menej munície a celkovo pôsobí zraniteľnejšie. To automaticky mení aj tempo rozhodovania. Nejdeš dopredu ako tank, ale skôr zvažuješ, čo obísť, čo eliminovať a čo si nechať na neskôr.

Príjemne ma prekvapilo, že ani pri Leonovi sa horor úplne nevytráca. Jeho linka je akčnejšia, ale vďaka priestorom a práci s napätím si hra drží identitu. Výsledkom je veľmi dobrá krivka strachu: za Grace príde vrchol tlaku, pri Leonovi si mierne vydýchneš, ale hra nemusí budovať atmosféru od nuly, keď sa znovu prepneš späť.

Grace a Leon sú dve herné polohy, nie dve rozhádzané hry

Najväčší strach som mal z toho, že hra bude trhať horor a akciu tak nešťastne, až z toho nebude ani jedno. O to viac ma prekvapilo, ako výborne je zvládnuté prepínanie medzi Grace a Leonom.

Nejde o jednoduché rozdelenie typu „prvá polovica Grace, druhá polovica Leon“. Hra prepína postavy naprieč celým príbehom a mení aj ich minutáž podľa toho, kde sa dej práve nachádza. Zo začiatku viac ťahá Grace, v závere dostáva viac priestoru Leon, čo dáva logiku aj z pohľadu eskalácie príbehu a akčnej exekúcie.

Práve toto považujem za jeden z najväčších úspechov hry. Resident Evil Requiem nepôsobí ako dva oddelené módy zle zlepené dokopy, ale ako jeden celistvý príbeh dvoch postáv, ktorým sa prepletú cesty a navzájom si pomáhajú.

Zdroj: HernyWeb.sk

Grace je uveriteľná a výborne napísaná

Grace je podľa mňa výborne navrhnutá postava. Pôsobí krehko, mladšie, zraniteľne a jej dabing tomu veľmi pomáha. Pod tlakom sa často zadrháva, niekedy sa mierne zakoktá a pôsobí nervózne, čo posilňuje jej uveriteľnosť. Hra z nej nespraví hrdinku typu Jill, Claire alebo Leon, ktorí roztrhnú všetko pred sebou, a práve to je správne rozhodnutie.

Jej motivácia je jasná a ľudská. Túžba zistiť, čo sa stalo jej mame a vysporiadať sa s démonmi minulosti, ju ženie dopredu aj v situáciách, kde by si iná postava možno už dávno povedala dosť. Vďaka tomu funguje ako dobrý nosič hororu aj emócie.

Páčil sa mi aj jej posun počas hry. Grace rastie, ale nestráca svoju ľudskosť. Hra ju nepretlačí do polohy „akčný superhrdina“, čo by pri tomto type postavy zničilo celý efekt.

Leon je akčnejší, ale stále drží charakter série

Leonova linka je prirodzene akčnejšia a hra to využíva veľmi rozumne. Cítiť jeho skúsenosti, pragmatickosť a veteránsky prístup. Nehrá sa na to, že je slabý, ale zároveň z neho hra nerobí neporaziteľný stroj.

Akcia za Leona je svižná a mechanicky veľmi dobrá. Fungujú parry, animácie aj popravy nepriateľov. Stretom to dodáva tempo a energiu, ale hra sa nepreklopí do prestrelenej rubanice. To je dôležité, pretože práve tu som sa bál sklzu do polohy, ktorá by pripomínala extrémy RE6 alebo najakčnejšie momenty konca RE8.

Capcom to však drží pod kontrolou. Leonove pasáže rozširujú rytmus hry, nenarúšajú ho.

Kamery sú plnohodnotné, ale najlepšia kombinácia existuje

Prepínanie medzi first-person a third-person funguje technicky výborne. Prechod prebieha bez loadingu a bez zdĺhavého trápenia hráča v menu. Toto Capcom sľuboval a dodal to.

Dobrá správa je, že obe kamery sú plnohodnotná voľba. Ak má niekto rád iba first-person alebo iba third-person, o zážitok nepríde. Hráči, ktorí sa boja intenzity prvej osoby, si vedia Grace výrazne sprístupniť tretím pohľadom.

Zároveň si však stojím za tým, že najlepší spôsob, ako si Resident Evil Requiem užiť naplno, je hrať Grace vo first-person a Leona v third-person. Pri Grace first-person výrazne zvyšuje atmosféru a tlak. Pri Leonovi third-person lepšie podporuje akčný flow a čitateľnosť stretov.

A áno, pri Grace v third-person sú nové animácie, kde zakopne alebo sa pošmykne. Pridáva to intenzitu, ale z môjho hrania to nemenilo gameplay v zásadnom zmysle. Skôr ide o prezentáciu a napätie než o mechanický postih.

Zdroj: HernyWeb.sk

Nepriatelia a bossovia

Páčil sa mi aj jeden, na prvý pohľad menší, ale veľmi osviežujúci nápad pri zombíkoch. Hra z nich v niektorých momentoch nerobí len bezhlavé ciele, ale akoby ich nechávala „zaseknutých“ v tom, čo robili počas života. Výsledok je výborný – napríklad kuchár-zombie začne pri mäse znovu porciovať a upratovačka zase čistí okno.

Je to detail, ktorý vie pobaviť, ale zároveň veľmi dobre buduje atmosféru a príjemne oživuje klasických zombie nepriateľov. Práve takéto detaily robia z hororu viac než len tmu a jumpscary – svet pôsobí živšie, tragickejšie a zároveň nepríjemne uveriteľne.

Pomáha tomu aj pestrá skladba nepriateľov naprieč celou hrou, takže hranie nespadne do rýchlej rutiny. Pochvalu si zaslúžia aj bossfighty – sú zaujímavé, nepôsobia lacno ani „zadarmo“, no zároveň nie sú prehnane prestrelené alebo umelo nabušené.

Asymetria medzi Grace a Leonom patrí k najlepším nápadom hry a zároveň je to detail, ktorý môže ľahko zapadnúť, ak sa hráč sústredí len na príbeh.

Hrateľnosť a combat majú výbornú pointu v asymetrii postáv

Grace a Leon nemajú len iný pocit z boja. Hra im dáva aj odlišné systémy práce so zdrojmi:

• Grace má menší inventár (v duchu starších dielov RE1, RE2, RE3, RE7,)
• Leon má „pôvodný“ inventár v štýle RE4

Tento rozdiel nie je samoúčelný. Pri Leonovi dáva zmysel, že potrebuje viac miesta na zbrane a muníciu. Pri Grace menší inventár zvyšuje tlak a podporuje survival horor.

Výborne funguje aj ekonomika a crafting:

• u Grace sa nakupuje systémom podobným RE7 cez mince, ktoré nájdeš
• u Leona dostávaš kredity za zabíjanie nepriateľov
• Grace craftí z krvi nakazených
• Leon zo strelného prachu

V praxi to vedie k tomu, že Grace viac tlačí stealth, obchádzanie a presné rozhodovanie. U Grace som neskôr aj doplatil na to, že som zo začiatku craftil viac munície, než bolo ideálne. Nebol to problém dizajnu, skôr dobrá pripomienka, že hra od teba chce viac plíženia a rozumnejšie využitie nástrojov, vrátane injekcie na stealth elimináciu zozadu.

Naopak pri Leonovi som mal skôr pocit mierneho nedostatku možnosti liečenia a väčšieho zásobovania muníciou. A opäť to sedí – hra tým podporuje akčný rytmus jeho pasáží.

Dôležitý detail: resource management tu nie je postavený na otravnom backtrackingu. Rozhodnutia robíš skôr v tom, čo budeš v najbližších chvíľach potrebovať, nie v tom, že musíš behať po mape naspäť každých desať minút. To je podľa mňa skvelé rozhodnutie.

Zdroj: HernyWeb.sk

Puzzle a exploration sú skôr funkčné než výrazné

Ak čakáš veľa komplexných hádaniek, tu je potrebné zmierniť očakávania. Puzzle sekcie podporujú genetickú tematiku hry aj značky, ale väčšinou sú priamočiare. Osobne ich často ani nevnímam ako plnohodnotné puzzle v klasickom zmysle.

Hra skôr stavia na:

• zbieraní kľúčov
• skladaní predmetov z viacerých častí
• postupnom odomykaní častí lokácií (napríklad cez vyššie úrovne náramkov)
• sejfoch a kódoch hľadaných v spisoch (klasika série)

Je tu aj zaujímavejšia minihra/puzzle so skúmaním vzoriek, kde na počítači v niekoľkých bodoch odomykáš štruktúru vzoriek (molekuly/DNA). To je fajn osvieženie. Celkovo mi však chýbala aspoň jedna-dve výraznejšie nápadité hádanky, ktoré by ostali v pamäti.

To neznamená, že je to zlé. Skôr ide o vedomé rozhodnutie v prospech tempa. Len netreba od tejto časti čakať nejaké hádankové umenie.

Príbeh a téma Requiem fungujú aj bez encyklopédie lore

Príbeh je silný a pre fanúšika série je to obrovský servis. Človek si pri tom až uvedomí, kam sa Resident Evil posunul od jednoduchších a surovejších dialógov starších dielov k príbehu s oveľa väčšou tematickou hĺbkou.

Zároveň je dôležité, že sa nemusia báť ani noví hráči. Príbeh je zrozumiteľný a dostatočne komplexný na to, aby ho pochopil aj niekto, kto naskočí až týmto dielom. Fanúšikovia dostanú silnejší dopad, ale nováčik nebude mať pocit, že hrá „cudziu hru“.

A podnázov Requiem tentoraz nie je len póza. Hra ho tematicky nesie a po dohraní ten názov naberie ešte väčšiu silu.

Kde Resident Evil Requiem stráca body

Moja hlavná výhrada smeruje k antagonistom.

Bez spoilerov: hra pracuje s dvoma výraznými antagonistickými postavami. Jeden z nich (Victor Gideon, známy už z promo materiálov) funguje solídne – má charizmu, pôsobí inteligentne a vyrovnane, no zároveň vie prepnúť do vyšinutých polôh. Nie je to top záporák série, ale je to fajn osvieženie.

Problém mám s druhou postavou v pozadí. Jej príchod na scénu je jeden z tých momentov, ktorý okamžite vyvolá obrovské otázky, očakávania a pocit, že Capcom práve rozbieha niečo veľké na ďalšie roky. Dizajn, aura, nábeh motivácie aj napojenie na tému Requiem fungujú výborne.

O to väčšie sklamanie prišlo po dohraní. Z pohľadu potenciálu ide podľa mňa o výrazne premrhanú príležitosť a jeden z mála momentov, kde hra nedorovná to, čo sama rozbehne.

Zdroj: HernyWeb.sk

Technický stav na PC je výborný

Tu si Capcom zaslúži pochvalu s hviezdičkou. Hral som na PC a hra bola v perfektnom technickom stave. Počas hrania mi nespadla ani raz, nevyskytlo sa citeľné sekanie, nepadali FPS a ani som nevidel problém s rozmazanými textúrami.

V čase, keď vychádza čoraz viac polodokončených AAA hier, je toto veľké plus. Pre spresnenie dodám, že som hral na nasledujúcej zostave:

• Ryzen 7 9800X3D
• RTX 4080 SUPER
• 32 GB RAM
• rozlíšenie 2560 × 1440

Nastavenia (výber):

• Ray Tracing Normal
• Hair Strands On
• DLSS Quality
• Frame Generation Off
• NVIDIA Reflex Low Latency On
• Shadow Quality Max
• Ambient Occlusion High
• Volumetric Fog Resolution High

Hra držala 117 FPS (ako cieľ), stabilne a bez problémov.

Grafika a audio

Po vizuálnej stránke Capcomu nie je čo vyčítať už dlhé roky. RE Engine znovu potvrdzuje svoju kvalitu a hra vyzerá neskutočne pekne. Ponúka aj dostatok krvi ako aj rôznych iných detailov. Level dizajn a priestory sú klasicky v sérii Resident Evil známe, ale ponúkajú čerstvosť a miernu evolúciu.

Po zvukovej stránke sa titul rovnako nemusí za nič hanbiť. Nájdeme tu hudbu typickú pre RE značku, ale aj nostalgické melódie. Málinko ma zamrzela iná melódia v miestnostiach, kde si hru ukladáte, ale nejde o nič veľké. Titul ponúkne aj pár spievaných skladieb, ktoré len znásobujú filmovejšiu časť hry.

Resident Evil Requiem verdikt

Ide o výborné pokračovanie, ktoré presne trafilo balans medzi hororom a akciou bez toho, aby stratilo identitu série. Najväčšou devízou je pre mňa práca s dvojicou Grace a Leon, ich odlišnými mechanikami a výborným pacingom naprieč celou hrou. Capcom navyše zvládol FP/TP kamery lepšie než som čakal a na PC doručil technicky čistý produkt.

Nie všetko je dokonalé. Jeden veľký antagonista pôsobí po dohraní ako premrhaná príležitosť a puzzle sekcie sú skôr funkčné než pamätné. Ani jedna z týchto výhrad však neprebije to, ako konzistentne a sebavedomo hra funguje ako celok.

Zdroj: HernyWeb.sk