Odkedy štúdio Hi-Rez oznámilo hru Rogue Company, mali sme zmiešané pocity. Dokáže si hra podobná titulom ako Counter-Strike alebo Valorant v dnešnej dobe nájsť dostatočný počet fanúšikov? Štúdio Hi-Rez už raz skúsilo bojovať proti velikánom ako Valve alebo Riot Games a paradoxne sa o to opäť pokúša, iba s iným titulom. Má Rogue Company potenciál stať sa právoplatným vyzývateľom tímových FPS? Na to sa pozrieme v našej recenzii.
Zdá sa, že Hi-Rez Studios sa každým svojim titulom snažia vyzvať svojich konkurentov. Či už ide o MOBA hru Smite, ktorá musí bojovať s veľkou konkurenciou v podobe Dota a League of Legends, alebo o Paladins, pričom na druhej strane stojí Overwatch. Tentoraz prichádza s titulom Rogue Company, ktorý by rád vyzval do boja predovšetkým Valorant.
Je to z toho dôvodu, že nejde o klasickú strieľačku, kde je každá postava rovnaká a ide len o výber zbrane a zručnosť. Každá postava má svoje vlastné špeciálne schopnosti, podobne ako postavy v hre Valorant. Poďme ale pekne od začiatku.
Zatiaľ viac frustrácie, než zábavy
Treba upozorniť, že v dobe, keď sme hru recenzovali, je stále v predbežnom prístupe. Je teda jasné, že všetky muchy ešte doladené nie sú. Napriek tomu sme ju podrobne zanalyzovali. Hneď na úvod nás nepotešilo, že sme po prihlásení do hry museli „čakať v rade“. Nezodpovedanou otázkou ale ostáva, či sa naozaj také množstvo hráčov pokúšalo dostať do hry v rovnaký čas ako my, alebo len jednoducho nestíhali servery. Pravdepodobnejšia je druhá možnosť. Je to jedna z vecí, ktorú môžeme odpustiť, keďže stále musíme prižmúriť oko nad tým, že ide o beta verziu.
Keď sa už dostanete do hry, vaše oko poteší čisté a premyslené menu. Momentálne tam veľmi nie je čo robiť, avšak, ak budú v tomto trende vývojári pokračovať, konečne si zahráme hru, ktorá nie je zbytočne preplnená hneď na úvodnej obrazovke. Áno, pozeráme sa na teba, Modern Warfare. Na začiatku môžete urobiť hneď niekoľko vecí, ale vrelo odporúčame začať tutoriálom. Aj keď si myslíte, že to nepotrebujete, je fajn zoznámiť sa s hrou. Podobne sme to urobili aj my a boli sme milo prekvapení. Tutoriál nám išiel ako po masle, mal humorný nádych a predstavil hru, ktorú si rýchlo chcete zahrať, takpovediac „naostro“. Naučí vás základné pohyby, kotúle a fungovanie zbraní a vašich schopností. Možno vás prekvapí aj fakt, že hru hráte z pohľadu tretej osoby, a teda nejde o čistokrvnú, kompetitívnu FPS hru. Možno aj takto sa chceli autori odlíšiť od konkurencie. Na veci to ale nič nemení a rýchlo si na to zvyknete. Plusom je aj možnosť prepínať si pohľad medzi pravým a ľavým ramenom.
Akonáhle prišlo spomínané „naostro“, začali sa objavovať prvé chyby. Hra má v dobe písania recenzie iba dva módy. Demolition a Strikeout. Ak ste súťaživý typ, určite vám bude po chuti mód Demolition. Môžeme sa naňho pozerať ako na Search and Destroy z Call of Duty. Ide o niečo podobné. Hráte v tímoch, pričom v každom tíme sú štyria hráči a každý si vyberie inú postavu. Vašou úlohou je buď položiť bombu a brániť ju alebo naopak, zneškodniť bombu a zabrániť súperiacemu tímu, aby ju vôbec aktivoval. Čiže klasická „bomba“ ako z Counter-Strike alebo Valorant.
Pravidlá sú rovnako podobné. Život máte len jeden, takže ak zomriete, ste z kola von. Nie však zo zápasu, pretože ten sa hrá na 7 víťazných kôl. Problémom každej novej hry je ten, že sa hráči delia na premotivovaných, ktorí za ten krátky čas, čo je hra vonku, ničia všetko okolo seba ani neviete ako a tých, ktorí si hru prišli len vyskúšať. Tým pádom, ako hovorí herný zákon, dostanete do tímu väčšinou neskúsených hráčov, ktorí jednoducho nevedia čo robiť, a to kazí celkový zážitok z hry. To by však nebol taký veľký problém, keby si hráči, ktorým sa akurát v tomto zápase nedarí, nepovedali, že toho majú dosť a idú preč. Často sa potom stáva, že ostanete v tíme dvaja alebo traja. My sme hru hrali vo dvojici a pomerne často sa nám stávalo, že jedného z nás do zápasu ani nepripojilo a namiesto neho našlo niekoho iného. Pomyslíte si, že to nie je žiadny problém, zápas teda jednoducho opustím. Nuž, to môže byť problém, hra totiž neponúka možnosť opustiť zápas, iba vypnúť celú hru. Keď to urobíte v nádeji, že po zapnutí sa vám ukáže menu, sklameme vás. Hra vás automaticky hodí do hry, ktorú ste opustili. Reálne teda nemáte ako zápas opustiť. Možno je to ale dobrá taktika proti takzvaným „leaverom“.
Rogue Company obsahuje množstvo nedostatkov, ktoré vám už na prvý pohľad napovedia, že nehráte plne vydanú hru
Ak chcete pokojnejšiu atmosféru a naučiť sa základy hry, zapnite si druhý mód – Strikeout. Ide v podstate o deathmatch, v ktorom má váš tím určitý počet životov. Ak teda v súboji zomriete, takmer okamžite sa znovu zrodíte a pokračujete ďalej, až kým sa vám neminú životy. Ak chcete súpera zničiť rýchlejšie, musíte obsadiť bod. Súperovi sa následne začne každých niekoľko sekúnd odpočítavať jeden dostupný život. Momentálne v hre chýbajú dva módy. Jeden z nich bol dostupný počas alfa testovania hry a jeho princípom bolo obsadzovať neustále sa meniace kontrolné body po mape. Druhý mód, ktorý by čoskoro mal do hry zavítať je Wingman a ide o súboj dvoch proti dvom.
V hre je dokopy 12 postáv známych pod označením Rogues. Každá jedna z nich má svoje vlastné špeciálne schopnosti a vlastnosti. V prvom kole začnete so sekundárnou zbraňou a svojou schopnosťou. To je všetko, s čím musíte vyhrať prvé kolo. Medzi kolami máte potom možnosť kupovať si nové zbrane, alebo vylepšiť tie, ktoré už máte. Vaša primárna zbraň má tri levely, ktoré si za peniaze môžete vylepšiť. Každý level pridá vašej zbrani istý bonus. Či už to bude tlmič, väčšie poškodenie, alebo menší spätný ráz. Na výber máte klasické SMG, útočné pušky, sniperky alebo brokovnice.
Toto sme tu už videli … niekoľkokrát
Hrateľnosť je celkovo uspokojivá, hitboxy sú relatívne v poriadku, aj keď, tak ako v každej hre, ani v tomto prípade sa nevyhnete otázkam ako „odkiaľ“, alebo „toto, že nebola hlava?“. To už hádam patrí ku každej podobnej hre. Stačí vám pár hier a pochopíte princíp, naučíte sa hýbať so svojou postavou a správne mieriť so svojou zbraňou. Vrelo však odporúčame investovať prvé peniaze do vylepšenia primárnej zbrane a nekupovať si zbytočnosti. Rozdiel je veľký.
Čo sa týka špeciálnych schopností, tie sa líšia od postavy k postave. Môže ísť napríklad o dron, ktorý uzdraví vás alebo vašich spoluhráčov. K dispozícii je aj postava, ktorá odhalí nepriateľov nablízku (a nablízku v podaní hry Rogue Company je teda takmer celá mapa). Najlepšie je mať so sebou niekoľkých, maximálne troch, priateľov a počas zápasu skúšať, ako sa tieto špeciálne schopnosti dajú kombinovať. Majú však niečo do seba a nie sú úplne nezmyselné. Na druhú stranu, nie sú ani ničím špeciálne a vidíme ich takmer v každej takejto hre.
Rogue Company sa snaží vyzvať veľké mená, ale v tomto štádiu sa mu to zatiaľ nedarí.
Graficky hra neurazí, ale ani neohúri. Je to ale hra zameraná na stratégiu, reakcie a tímovú hru, takže počas zápasu bude len málo času kochať sa okolím. V našom prípade, v PC verzii hry, Rogue Company obsahuje množstvo nedostatkov, ktoré vám už na prvý pohľad napovedia, že nehráte plne vydanú hru. Keď sme sa už dostali do hry, nezaznamenali sme žiadne problémy, čo sa týka poklesu v FPS a podobne. Texty v hre ale často vychádzajú z okrajov alebo sa neobjavujú celé. Na textový chat môžete, aspoň nateraz, zabudnúť. V hre síce je, ale správy chodia s meškaním 5 – 10 minút.
Horšie je to s hrateľnosťou a samotnými funkciami. Mnoho hráčov si zabudne vypnúť mikrofón a tak budete celý zápas počúvať, čo má nové. Za predpokladu, že ovládate jeho národný jazyk. Ak si poviete, že to jednoducho vyriešite stlmením spoluhráča, aby ste neostali prekvapení. Mne osobne sa to nepodarilo nájsť ani keď som si otvoril tabuľku. Hra síce ponúka možnosť interakcie s tabuľkou počas zápasu, ale žiadna interakcia neprebieha. Klikať môžete kade-tade, nič sa nedeje. To znamená, že nemôžete ani nahlásiť hráča. Okrem toho ukazuje tabuľka „vymyslené“ údaje a často sa nezhodujú s tým, čo vidí váš spoluhráč.
Oplatí sa hru kúpiť v momentálnom stave, keď po vydaní bude zadarmo? Iba ak ste skalný fanúšik a jej cestu sledujete od samého začiatku. Pre všetkých ostatných bude výhodnejšie počkať a skúsiť to až potom. Ak by ste si ju kúpili, môže sa ľahko stať, že budete svoje peniaze ľutovať alebo hru prestanete na nejaký čas hrať. Aspoň kým nebude dokončená. V tom prípade sa ale stráca celý zmysel vašej kúpy a vašich investovaných peňazí. Rogue Company sa snaží vyzvať veľké mená, ale v tomto štádiu sa mu to zatiaľ nedarí. V dnešnej dobe, keď pomaly každé štúdio vydáva tímovú strieľačku, je dôležité mať hru v poriadku a Rogue Company v poriadku nie je ani zďaleka. Treba na nej odviesť ešte poriadny kus práce, a keď sa tak stane, radi sa na hru pozrieme znova a zhodnotíme, či ide o právoplatného vyzývateľa.