Názor bez cenzúry: Prvá séria The Last of Us

Mário Gurský

Je to už niekoľko dní, čo si na streamovacej službe HBO Max odbil premiéru posledný diel prvej série seriálu The Last of Us. Áno, seriálová adaptácia hry, ktorá mala už od svojho oznámenia nakročené stať sa najlepšou seriálovou, trúfnem si povedať, že možno aj filmovou, adaptáciou hry v histórii. Hneď v úvode však napíšem, že zázrak sa nekonal. Kde sa stala chyba? Je seriál fakt zlý, alebo sú len diváci nároční?

Na toto sa pokúsime priniesť odpoveď v nasledujúcom článku. A len pre informáciu, názor vám ponúknu dvaja redaktori – ja (Dominik) a Mário. Obaja sme The Last of Us hrali, v mojej recenzii remake-u z minulého roku som jej udelil 10 bodov z 10, Mário dokonca prešiel aj dvojku. Bez rečí však poďme na naše recenzie prvej série The Last of Us od HBO.

- Reklama -

Recenzia od Mária

Keď ma kolega poprosil aby som o tom napísal pár slov v sekunde som odmietol. Poviem vám na rovinu, budem veľa kritizovať. Takže ak nezvládate kritiku tak moju časť radšej ani nečítajte. Keď som sa dozvedel že HBO bude točiť tento seriál tak som bol pomerne spokojný. Na svojom konte majú viaceré kvalitné tituly a tak som mal minimálne obavy.

Kasting a chýbajúca chémia

Obavy dorazili v momente ako sa odhalil kasting pre hlavné úlohy. To bol moment kedy som vedel, že už nikdy nedostanem dobrú adaptáciu na túto skvelú hru, takú akú by si zaslúžila. Hovoríte si, „odsúdil to skôr než to videl“.

Nie. Do seriálu som šiel s neutrálnymi pocitmi. Dôvodom je aj to, že pri seriálovej adaptácii Zaklínača som nebol podobne spokojný s Henrym Cavillom. Najmä preto, že mi prišiel primladý na túto rolu. Pre moje šťastie to bol pravý opak, a som nadmieru spokojný s týmto hercom. Škoda však, že Netflix si to ide zas robiť po svojom, čoho dôsledkom je zrejme aj odchod Cavilla zo seriálovej série.

- Reklama -

Čo je dôležité pri hernej adaptácii? To je otázka, ktorú som sa sám seba pýtal pri sledovaní tohto seriálu. Za mňa je to rozhodne výber respektíve podobnosť hercov s hernými postavami. V tomto prípade to bol za mňa rovnaký prestrel ako v adaptácii od Netflixu a jeho najnovšieho seriálu Resident Evil. Spraviť z arogantného, inteligentného, sarkastického blonďavého belocha plešatého, citlivého domestikovaného černocha dokáže hádam len Netflix. Aj keď podľa najnovších správ HBO nebolo ďaleko to prekonať, keď uvažovali nad obsadením Mahershala Aliho do role Joela.

Vytvorme silné černošské, homosexuálne a rôznorodé postavy. Vytvorme, to je to dôležité slovo, nie ich meňme a nahradzujme len kvôli kvótam alebo trendu dnešnej doby.

Áno, skutočne je problém ak dosadzujete herca, herečku do role inej farby pleti. Viem, že dnes sa také niečo nenosí povedať, ale ja to poviem nahlas za nás všetkých. Nie, nie som rasista, ale prečo dehonestovať samých seba a aj druhých tým, že to zmeníme? Tejto témy sa dotkol aj seriál, keď z Márie, Tommyho ženy bola zrazu černoška. Kvalitná postava je dopredu nejako zmýšľaná do posledných detailov vrátane farby pleti, vlasov, veľkosti postavy, odkiaľ je a podobne. Poďme mať viac diverzity vo filmoch a postavách, ale robme to správne. Vytvorme silné černošské, homosexuálne a rôznorodé postavy. Vytvorme, to je to dôležité slovo, nie ich meňme a nahradzujme len kvôli kvótam alebo trendu dnešnej doby.

Bella Ramsey a Pedro Pascal nikdy nebudú Joel a Ellie. Herecký výkon je strašne subjektívny pohľad, ale za mňa tam chémia otca s dcérou nebola za celý seriál ani raz. Pedro pri argumentáciách a ťahaniciach s Ellie častokrát pôsobil ako puberťák a až príliš zdevastovaný a zničený biologickou katastrofou. Toto zmäkčenie mi tiež nesedelo. Pri prvom strete je Joel zachranený Ellie, pri druhom skoro zomrie, ale na konci filmu vystrieľa celú nemocnicu.

Práve tá jeho tvrdosť v hre dávala tomu všetkému reálnosť. Rovnako som to mal aj pri scéne, kde Ellie spomenie Joelovu dcéru. V hre Joel celý čas stavia pred emóciami múry. Či už pred smrťou svojej dcéry, Tess, alebo aj Hernym a Samom. Keď to Ellie spomenie Joel buchne a my tak prvýkrát vidíme Joelove emócie naplno, a to robí s človekom presne to čo má. V seriál to však takto vôbec nepôsobí.

Oveľa viac mi však nesadla Bella. Tá nemá s Ellie podobnosť v ničom. Áno rozprávam o vzhľade, presnejšie o podobnosti s postavou. Ak robíte hernú adaptáciu najväčšími kritikmi budú práve fanúšikovia daného diela. Je mi jasné, že rovnakú postavu nenájdeme, ale mala by byť snaha nájsť vizuálne podobnú herečku alebo herca. Novým divákom to bude jedno, ale fanúšikov to bude vytrhávať z tohto sveta, ako sa to dialo v mojom prípade a v prípade viacerých mojich známych, ktorí seriál sledovali.

Kto som ja aby som spochybňoval talent herca alebo herečky. Opäť raz ide len o subjektívne vnímanie, ale rovnako ako pri Pedrovi, ani tu sa mi herecký výkon v kľúčových chvíľach nepáčil. Prišiel mi krčovitý, tam kde trebalo ubrať z emócii ich bolo pri veľa, tam kde zasa pridať, primálo.

Chýbajúce detaily

Okrem vyššie spomínaných detailov mi chýbali spóry, ktoré sa v hre vyskytujú, ale v seriáli nie. Jeden z momentov z prvej hry kedy podľa mňa Joel prelomí svoj vzťah a pohľad na Ellie je práve v tomto detaile. Ide o pasáž, kde sa ocitnú v podzemí a kde Joel musí mať masku a mierne sa vydesí, keď si uvedomí, že Ellie ju nemá. Malinký detail. vďaka ktorému sa ich vzťah v tomto bode zmení o obrovský kus. Toto však v seriáli chýba.

Podobne to bolo aj v druhom dieli, kde Ellie síce povie Dine pravdu o jej „kúsanci“ ale tá jej neverí. Až moment, keď v metre Ellie praskne maska Dina uverí a dôjde jej vlastne o akú veľkú vec ide. Tieto a mnoho ďalších detailov, vďaka ktorým sa v he tieto medzi ľudské vzťahy budujú a pridávajú na intenzite, v seriáli chýba.

Rozumiem, že filmári musia čo to zmeniť a nikoho by nebavilo sa pozerať na 50 minútovú časť, ako sa Joel s Ellie prestrieľavajú nejakou oblasťou. Nevidím však dôvod meniť príbehové detaily a aspekty, vďaka ktorým je tento príbeh jedinečný a takmer dokonalý. Prečo meniť niečo čo je dobré a funguje? Rovnako ako aj príbeh okolo Billa. Tretia časť bola zlomová, a tá pri ktorej seriál začal upadať. Časť kde bol Billy čiastočne rozbil seriál.

Málo epizód, krátka stopáž a „výlet skautíkov“

Tento seriál bol technicky vzaté krátky na podobný odklon, najmä ak to spravíte po druhom dieli. Celkovo je počet častí alebo minutáž dielov malá na to, aby sa človek mohol cítiť v príbehu tak ako v hre. Dôsledkom toho prichádzame a množstvo kľúčových a dôležitých momentov. Rovnaký dojem som mal aj pri časti, kde vidíme Ellie spomínať na minulosť a vôbec sa to nehodí zasadené pred finále série, kde by mal vzťah Joela a Ellie naberať finálne kontúry. Ale späť ešte k tretej časti.

Možno som naivný, ale počas hrania, a že som tú hru prešiel niekoľkokrát, som nikdy nemal pocit, že Bill a Frank boli pár. Príde mi už aj trochu smutné, že dvaja chlapi už nemôžu byť len veľmi dobrými priateľmi. Nedokážem sa zbaviť pocitu, že to bolo od HBO len vnucovanie ich „požiadaviek“. Najviac ma však mrzí, že som nedostal jedovatý, ale rešpektujúci vzťah medzi Ellie a Billom, ako tomu bolo v hre. Úprimne, toto bola jedna z pasáži, na ktoré som sa extrémne tešil, no nedostal ju.

Absencia napätia, stuhnutej krvi v žilách, akcie a zakrádania sa, chýbala tomuto seriálu ako soľ. Nemyslím tým prah sprostú streľbu a výbuchy. V hre je množstvo úsekov kedy sa Joel a Ellie zakrádajú úsekmi s viacerými clickermi. To v seriáli budete hľadať márne. A práve tento druh akcie v seriáli extrémne chýba. Nerozumiem dôvodu prečo sa tvorcovia rozhodli ísť opačným smerom.

Rovnako ako aj nakazených je minimum a chýba tam s nimi stret, rovnako ako aj chýba pocit toho, že sme vo svete, kde sa každý snaží prežiť. Hra je síce dosť komorná, ale neabsentuje tam pocit strachu. Seriál to nedokázal zachytiť v podobnej miere ani zďaleka. Ich cesta až na dve strety vyzerá a pôsobí pomerne jednoducho. Často tak seriál skôr pôsobil ako výlet „skautíkov“ než ako nehostinné prežívanie v rozpadnutom svete.

Často tak seriál skôr pôsobil ako výlet „skautíkov“ než ako nehostinné prežívanie v rozpadnutom svete.

Seriál nám však ponúkol extrémne nádherné a pestré kulisy v rámci možnosti tohoto sveta, a rovnako ako aj kvalitnú hudbu, kostýmy a masky. Jeden z aspektov, ktorý v tomto seriáli funguje na výbornú. Seriál sám o sebe nie je vôbec zlý, ale ako herná adaptácia zasa raz kríva. Neviem… naozaj neviem prečo je to tak ťažké. Dokonca to mohlo aj prekonať pôvodnú hru, tak veľký potenciál to má.

Takto sa však ako hráč vždy radšej vrátim k hre ako k seriálu. Seriál skôr bude super alternatíva pre ľudí, ktorí nehrajú hry. Sám však neviem či v sledovaní budem pokračovať pretože sa bojím, že mi tento seriál zničí pohľad na jedinečný a úžasný príbeh.

Recenzia od Dominika

Ako som spomenul v úvode, The Last of Us od HBO malo skutočne veľkú šancu stať sa najlepšou, minimálne seriálovou adaptáciou hry, akú sme mali možnosť vidieť. Scenárista a producent Craig Mazin má totiž na svojom konte minisériu Chernobyl, z ktorej mám ešte aj teraz zimomriavky. A to som to videl v čase vydania, teda v roku 2019.

Na seriáli spolupracoval aj Neil Druckmann, ktorý stojí za videohernou predlohou, ktorú milujú milióny hráčov po celom svete. V niektorých momentoch sledovania seriálu som sa sám seba pýtal, ako toto jeden či druhý dokázali spraviť a obhajovať sa, aké to je skvelé.

V čom tkvie problém s hlavnými postavami?

Domček z karát sa pre mnohých začal rúcať oznámením hereckého obsadenia seriálového TLOU. Pedro Pascal ako Joel mi neprekážal vôbec, ale Bella Ramsey? Tá mi ako Ellie nesedela od úplného začiatku, a to som v tom čase ešte vôbec nehral hru. Ja neviem, ale herná Ellie v prvej hre mi príde ako také dievčatko, ktoré si hľadá vlastnú cestu v zombie postapo svete. Na prvý pohľad milé dievča, ktoré má v sebe množstvo pocitov, ktoré sa nebojí dať najavo hocikedy a pred hocikým.

Lenže Bella tak rozhodne nepôsobí. Možno jej v tomto „uškodila“ rola Lyanny Mormont v Game of Thrones, ale keď sa na ňu pozriem, rozhodne v nej nevidím takú tú detskosť. Hovorí sa však, nesúď knihu podľa obalu.

Medzitým som prešiel hru, ktorá sa mi veľmi páčila. Moji priatelia vedia, že síce mám rád hry, ale dlho pri nich nevydržím. Rozohral som možno stovky hier, ale dokončil ich len pár. The Last of Us Part One som dokončil, nie preto, že som si vzal na starosť recenziu pre web, ale preto, lebo ma hra doslova vtiahla do svojho sveta a nepustila. Doteraz ma trasie keď si spomeniem na zvuky Clickerov, vojakov Fedry, Bloatrov, stiesnenú a skľučujúcu atmosféru. Toto v seriáli rozhodne nečakajte.

V tomto bode mi príde až neuveriteľné, že autori vysolili 500 000 amerických dolárov za kostým Bloatra a použili ho len na pár minút na konci jednej z častí. A pritom v hre sa s nimi stretnete na viacerých miestach. Je smutné, že na prstoch jednej ruky spočítate, koľkokrát sa v seriáli objavia „zombie“ nepriatelia. Pritom je to celá podstata dvoch hier, ktoré vám zaberú cca 50 hodín z vášho života.

Vráťme sa však k hereckému obsadeniu. Dobre, Pedro mi neprekážal, s Bellou som mal problém, ale hovoril som si, že to tak jednoducho musí byť. Nemôžem predsa dostať 1:1 postavu z hry. Problém však je, že ja som nedostal ani len tie emócie, ktorých je v hre nespočetné množstvo a sú fantastické. Zvlášť v poslednom remake-u si na nich dali záležať a hráč tak môže precítiť príbeh ešte viac.

Problém však je, že som nedostal ani len tie emócie, ktorých je v hre nespočetné množstvo a sú fantastické.

Ale v seriáli? Veru nie. Až neverím, že ide o svetoznámych hercov. Pedro sa akoby zabudol prestať tváriť a Bella? Tá sa zrejme tváriť vôbec nevie. Za všetko spomeniem seriálovú scénu, kde Ellie „započuje“ rozhovor Joela s bratom, pričom vlastne ani nevie, kde sa nachádzajú, uteká do izby a prichádza za ňou Joel. Pre spresnenie, v hre Ellie utečie z vodnej elektrárne, Joel sa ju vydáva hľadať, nájde ju v dome, kde musí zlikvidovať pár nepriateľov (kanibalov, ako sa neskôr dozvieme) a tak v hre ako aj seriáli prichádza emočné vyjadrenie toho, ako sa boja, že o seba prídu.

V hre som mal pri tejto scéne slzy na krajíčku, možno pár kvapiek aj priamo na líci. V seriáli som slzy síce mal, ale od smútku z toho, ako túto scénu nezvládli. Režisérsky aj herecky. Nerozumiem ako toto mohol režisér odobriť. Veď z tej scény na mňa žiadna emócia nepreliezla.

„Problematická“ tretia epizóda

O tretej epizóde sa toho napísalo už veľa. Musím však niečo k tomu dodať aj ja. V prvom rade, pri hraní hry som ja osobne nemal pocit, že by Bill a Frank spolu tvorili pár. Skôr som ich bral za obchodných partnerov. Ale ak chceli tvorcovia „naplniť kvóty“, tak musím povedať, že tadiaľto viedla najpriechodnejšia cesta.

Za mňa, problém nebol v tom čo sme v tejto tretej epizóde videli. Problém bol v tom, čo sme nevideli v ostatných častiach. Keby mal tento seriál, resp. séria, napr. 16 častí, tak poviem, že to bola skvelá časť. Áno, síce sme nevideli vzťah Ellie a Billa, nedostali sme súboj s Bloaterom v telocvični školy, ani ďalšie väčšie či menšie podrobnosti, ale umelecky to bolo skvelé. Malo to hĺbku, zmysel, herci stvárňujúci Billa a Franka boli skvelí.

Lenže seriál mal 9 častí. Čím viac sme sa blížili k finále, tým kratšie epizódy boli a my sme v tretej časti hodinu sledovali v podstate romancu dvoch ľudí, ktorých osud skončil v rovnakej epizóde, v ktorej aj začal. V tomto spočíva problém tretej epizódy, že to bolo absolútne zbytočné a aj kvôli tomu sme nedostali iné, dôležitejšie scény.

Čo ešte spomenúť?

O seriálovom spracovaní The Last of Us by sa toho dalo povedať či napísať ešte veľa. Rozoberať by sme mohli scénu po scéne, ale na to nie je toľko času a ani priestoru. Ostatne, málo času a priestoru dostal aj samotný seriál. Na pomerne malom bitevnom poli rozohral veľkú hru, ktorá sa mu každou časťou vymykala spod kontroly až sme sa akýmsi zázrakom dostali do finále.

Tvorcom nemožno uprieť snahu priniesť dokonalú seriálovú adaptáciu obľúbenej videohry. V niektorých scénach sa im to darilo priam dokonalo, veď najvernejší fanúšikovia dokonca rozoznávali rovnaké dialógy ako v hre a dokonca sme sa dočkali aj živej žirafy na scéne. Rovnako treba pochváliť hudbu, masky (áno, síce sme videli dokopy asi 5 „zombie“ nepriateľov, ale vyzerali skvelo), či scénografiu. Škoda len, že chýbali aj také detaily, ako väčší počet nepriateľov – ľudských či nakazených, či lepšie herecké výkony hlavných postáv.

Už vieme, že sa seriál dočká aj druhej série, ktorá bude mapovať časť druhej hry. Bude zaujímavé sledovať, ako Bella dokáže využiť priestor na pľaci bez Pedra, keďže vieme čo TLOU Part II v úvode priniesla. A možno seriál potiahne Abby, ak bude obsadená dobrou herečkou. Či sa osobne pustím do jej sledovania? S najväčšou pravdepodobnosťou áno, ale len so zvedavosti, než aby som sa tešil na skvelé seriálové spracovanie. Lebo po zhliadnutí prvej série si myslím, že svet ešte stále nenašiel kľúč na vytvorenie perfektnej seriálovej či filmovej adaptácii hry.

- Reklama -

Naša relácia

- Reklama -