A Quiet Place: The Road Ahead – Keď nápady nedotiahnete do konca

Mário Gurský
A Quiet Place: The Road Ahead - recenzia
Zdroj: Stormind Games

A Quiet Place: The Road Ahead ako už názov napovedá, je hra inšpirovaná filmom. Titul je od vývojárov Stormind Games. Ide o pomerne nové štúdio, ktoré má na svojom konte len tri hry. Vydavateľské povinnosti si vzal Saber Interactive, ktorý je už známejší o čosi viac. V tomto prípade som do svojho počítača dostal hororovú hru, ktorá sa určitým spôsobom inšpirovala určite aj Alien: Isolation. Na tejto hre je však vidno, ako aj tá najlepšia gemeplay mechanika nerobí dobrú hru hrou.

Skôr ako sa pustíme do samotnej recenzie, jedno malé upozornenie. V niektorých záberoch z môjho hrania si môžete všimnúť českú lokalizáciu. Tá ale nie je oficiálna. Vznikla vďaka umelej inteligencii doslova len niekoľko hodín po vydaní hry. Preto jej v texte nevenujeme pozornosť, použili sme ju len pre svoje osobné účely.

- Reklama -

Pomalý postup a obozretnosť

Príbeh sám o sebe sa odohráva 3 až 4 mesiace potom, čo na planétu Zem doslova dopadnú záhadné stvorenia. Tie reagujú na akýkoľvek zvuk a v prípade, že ho spôsobilo živé stvorenie, tak je väčšinou odsúdené na okamžitú smrť. Naprieč hrou sledujeme osud ženskej postavy Alex Taylor, ktorá sa snaží nájsť bezpečnejšie miesto, než z ktorého bola práve donútená odísť. Príbeh bol od začiatku relatívne jednoduchý a priamočiary, ale prvé momenty naznačovali, že by to nemusela byť až taká katastrofa, ako to vyzeralo že bude. Aj napriek relatívne dobrému začiatku však príbeh v polovici začne klesať na kvalite a už sa žiaľ nevráti naspäť na správnu cestu. 

Príjemným faktom bolo, že vývojári sa snažili nechať hlavnú hrdinku viac menej osamote spolu s jej myšlienkami, tichom a vami. Hra ponúka aj rôzne mikro príbehy. Skrz fotky alebo popisy na stenách. Jeden z najvtipnejších príbehov bol boj o toaletný papier. Aj keď o humornosti sa dá hovoriť ťažko, vzhľadom na fakt v akých okolnostiach dané postavy skončili. 

Hra je situovaná do pohľadu z prvej osoby. Netlačí na priamu akciu, ale skôr na príjemné balansovanie medzi tichom a napätím. O spečatení vášho osudu môže rozhodnúť aj to najmenšie zaškrípanie pántov na dverách alebo zašuchotanie pri otváraní šuflíka. Ide o jednu z hlavných mechaník hry, kde musíte pomaly otvárať spomínané veci. Ďalšou je pozeranie si pod nohy. Po zemi sú rozbité sklá, konzervy, fľašky a hocijaké nakopnutie alebo šliapnutie vydáva zvuk, ktorý priláka anjelov smrti.

- Reklama -

Level dizajn je pomerne pekný a je pripravený tak, aby každú chvíľu otestoval vašu jemnú motoriku a koordináciu. Miestnosti sú stiesnené a preplnené nástrahami, ktorým sa musíte vyhýbať, pretože ak si nedáte pozor vyjde vás to veľmi draho. V jednoduchosti však stačí byť nie príliš horlivý. Alex je síce mladá, ale inteligentná žena, ktorá na pomerne skorom začiatku vymyslí nástroj Fonometer, ktorý vám veľmi pomôže. Môžete ho nosiť v ľavej ruke a ukazuje vám hlasitosť zvukov okolia s hlasitosťou, ktorú vydávate vy. Viete si tak pekne odkontrolovať ako veľmi ste hluční a či by náhodou nestálo za to prestať robiť hluk.

A verte mi, že pokiaľ vonku nefúka vietor alebo neprší, alebo sa nenachádzate pri nejakom vodopáde, aj pomerne obyčajné kráčanie je dostatočne hlučné na to, aby vás zabilo. Takže vašu osem až desať hodinovú cestu hľadaním nového bezpečného domova strávite v tichosti ako myška. Keďže sa nachádzame v postapokalyptickom svete, dáva logiku, že pri tom všetkom chaose sa povaľujú rôzne veci kade tade. Pomerne nepravdepodobné a rušivé je ale to, že pri prechádzaní lesnou cestičkou vidíte povaľovať sa veci, ktoré tam jednoducho nemôžu byť. Prial by som si, aby túto mechaniku v určitých lokalitách vývojári zamaskovali oveľa lepšie a dali si trochu viac námahy.

Astmatické záchvaty si nevyberiete

Ďalšou mechanikou, ktorá sa mne pomerne dosť páčila, bola v podstate Alexina choroba. Tá trpela astmou. Takže každá namáhavá činnosť, ako napríklad lezenie alebo presúvanie dosky, aby ste si spravili provizórny most, jej „napomáhalo“ k tomu, aby bola o čosi viac udychčaná a hlasnejšia. Takisto jej k tomu nepomáhal ani stres, keď ste sa nachádzali v blízkosti mimozemšťana. Ak ste to tlačili až príliš za hranu u Alex vypukla hlučná hypoventilácia. Tú ste mierne vedeli potlačiť tým, ak ste v quick-time event-e stihli stlačiť tlačítko. To je len krátkodobé riešenie. Tým dlhodobým sú inhalátory, ktoré musíte hľadať rôzne po svete. Každý z nich však pôsobí len ako jednorazová záležitosť, čo je pomerne hlúpe. Ide síce len o detail, ale za mňa by oveľa lepšie pôsobilo, ak by bolo spomínaných inhalátorov po svete menej a každý z nich by mal aspoň 3 alebo 5 použití.

Ako to už pri podobných stealth hrách býva, ani tu nechýba mechanika odlákania. To môžete urobiť za pomoci sklenených fliaš alebo tehál, ktoré nájdete rôzne po svete. Ide o pár sekundové rozptýlenie a odlákanie. Neskôr v hre nájdete aj svetlice, ktoré vám slúžia aj ako svetlo, ale zároveň aj na odlákanie nepriateľa, ak ju zahodíte. Ako som spomínal už vyššie, jednou z mechaník je aj rozdelenie rúk. Určité veci môžete držať v ľavej ruke a iné zas v pravej. Ako si to nakombinujete je len na vás. V daný moment však môžete mať len jednu vec v ľavej a jednu v pravej ruke. Nechýba ani baterka, ktorá vám dokáže posvietiť v temných a tmavých priestoroch. Tie však za mňa neboli natoľko temné. Preto som baterku a svetlo príliš nevyužíval. 

Keď som spomenul, že do vašich rúk si môžete zobrať čo chcete a ako chcete, neplatí to o Fonometri a svetle. Tie ste mohli mať výlučne iba v ľavej ruke. Nedávalo to vôbec logiku, pretože práve v tomto svete by sa vám zišlo rozdelenie do oboch rúk. Takže znovu sme pri tom, že myšlienka mechaniky super, ale prevedenie horšie.

Veľmi diskutabilnou vecou je ukladanie hry, respektíve automatické ukladanie hry. Pri hre Alien: Isolation automatické ukladanie hry neexistovalo a občas to pomerne dosť trestalo. V A Quiet Place: The Road Ahead sa nachádza. Čo je na jednej strane super, na strane druhej sa aj tak občas nevyhnete prechádzaním dlhých pasáží zas a znova ak zomriete. Jedným z hlavných dôvodov, prečo hra nie je tak desivá ako by mohla byť, je podľa mňa príliš naskriptované stretnutie s anjelmi smrti.

A Quiet Place: The Road Ahead na svojom začiatku rozdá takmer všetky karty a ukáže vám svoje esá, pričom neskôr už neponúkne nič nové. Síce sa v istej fáze hry nepriatelia „vyvinú“, ale nejde o nič revolučné. Hlavne to nedáva žiadny zmysel, pretože z ničoho nič majú novú schopnosť. Jednoducho sa dostanete do pasáži, kde vám zrazu hra chce dať novú mechaniku stoj čo stoj.

Spomenúť ešte musím funkciu, ktorá spôsobí, že váš mikrofón bude snímať práve zvuky z vašej izby a premietať ich do hry. Čiže ak skríknete alebo vydáte hlasnejší zvuk nepriateľ vás dostane. Hra však nie je vôbec desivá. Preto nevidím zmysel a význam tejto funkcie.

A Quiet Place: The Road Ahead - recenzia
Súhrn recenzie
6
Hodnotenie 6
Komentovať
0 Komentárov
Najstaršie
Najnovšie Najviac hlasov
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
0
Chceme počuť tvoj názor! Pridaj komentár :)x