Začiatkom 90. rokov pracoval mladý Kazunori Yamauchi v spoločnosti Sony Music Entertainment Japan. Vydával tam 2D plošinovky pre Super Nintendo. Následne ho však presunuli do vývojárskeho tímu PlayStation, ktorý viedol Shuhei Yoshidi. Yoshida potreboval softvér pre vôbec prvú hernú konzolu Sony a ukázalo sa, že Yamauchi oplýva nápadmi.
Jeden z týchto nápadov mal byť skutočným prevratom v hernom biznise. Pretekárska hra, aká nebola doteraz vytvorená. Realistický, 3D simulátor jazdy na domácej konzole, plný zväčša dosiahnuteľných licencovaných áut a väčší, než si akýkoľvek automobilový fajnšmeker dokázal predstaviť. Projekt, ktorý by vlastne úplne „vynašiel“ tento žáner. Bol by to korunovačný klenot pôvodnej konzoly PlayStation. Podľa slov spoločnosti: najlepšia pretekárska hra všetkých čias. Gran Turismo.
Ako to už často pri takto legendárnych hrách býva, keď ju Yamauchi po prvý raz predložil vedeniu, nápad sa im nepozdával a zmietli ho zo stola. Sony jednoducho nemala záujem. Yamauchi však tušil, že jeho realistický pretekársky nápad môže byť príliš radikálny. Aj preto bol pripravený prejsť na iný projekt. Malo ísť o hru Motor Toon Grand Prix. Stále išlo o pretekársku hru, ale vďaka jej bláznivej kreslenej atmosfére a osvedčenej mainstreamovej príťažlivosti motokárových pretekov, sa v tom čase zdala byť pre Sony bezpečnejšou stávkou.
Yamauchi a jeho tím sa na tento titul skutočne vrhli. Na prvý pohľad hlúpa, ale nenápadne prepracovaná hra nakoniec skutočne vyšla. Písal sa december 1994 a išlo o obdobie len dva týždne po uvedení pôvodnej PlayStation na japonský trh. Originál určený len pre Japonsko si viedol dostatočne dobre na to, aby spoločnosť Sony požiadala o pokračovanie a v roku 1996 Yamauchi a jeho tím Polys Entertainment vydali pokračovanie, ktoré bolo distribuované po celom svete.
Praví fanúšikovia značky Gran Turismo (GT) si po zhliadnutí ukážky vyššie spomínanej hry všimnú hneď niekoľko paralel s GT. Okrem podobného layoutu trate, ktorá v GT nesie názov High Speed Ring si všimnete aj označovanie zákrut červenými šipkami označujúci smer. S dvojicou úspešných exkluzívnych first-party hier za sebou, Yamauchi znovu predstavil Gran Turismo vedeniu. Tentoraz sa však do toho mohol pustiť aj s ich požehnaním. To sa Yamauchimu hodilo, keďže on a jeho tím ho vyvíjali v pozadí už od samého začiatku.
Práce na hre Gran Turismo sa začali už v roku 1992, dva roky pred vydaním konzoly PlayStation – a oveľa skôr, ako hra dostala oficiálnu zelenú. Pôvodné Gran Turismo vznikalo päť rokov čo bolo vtedy na hru skutočne veľmi dlhé obdobie. Zaujímavé je, že na začiatku ho tvorilo len päť ľudí. Až neskôr sa ich počet „rozšíril“ na 15.
Rozsah vízie Gran Turismo si pre tak malý tím vyžiadal obrovské množstvo práce, a preto Yamauchiho a členov jeho tímu Polys pravidelne nachádzali spať cez noc pod stolom. Pre neho to bol vysnívaný projekt a on bol preň úplne odovzdaný, aby svoju víziu zhmotnil.
Neexistovala však žiadna záruka, že Gran Turismo bude hitom. Dokonca aj samotný Yamauchi napriek svojej oddanosti projektu očakával, že to bude hra, ktorá bude úzko špecializovaná. Konzoloví hráči prejavili túžbu vidieť svoje obľúbené arkádové pretekárske hry na ich obľúbených konzolách. V skutočnosti to však bola devíza PC, ktorá hostila vznikajúci svet pretekárskych simulátorov.
Mala by hra Gran Turismo odozvu u konzolových hráčov? Koniec koncov, Yamauchi sa chystal naservírovať dávku drasticky náročnejšieho jazdenia hráčskej komunite, ktorá bola primárne zvyknutá na oveľa ľahšie arkádové „driftovanie“, pre ktorú bola voľba manuálnej prevodovky pri hraní pretekárskych hier pravdepodobne tou najzmysluplnejšou mechanickou úpravou, akú kedy urobili.
Áno, spoločnosti MicroProse a Papyrus dosiahli na PC obrovské úspechy vďaka pretekárskej rivalite, z ktorej vznikli jedny z najuznávanejších motoristických simulátorov vôbec. Spoločnosť Codemasters priniesla v roku 1997 na pôvodnú konzolu PlayStation vynikajúcu hru TOCA Touring Car Championship. Ale pre kolosálnu automobilovú hru, akú tu Polys Entertainment vytvorili, jednoducho neexistoval žiadny plán. Nie na domácej konzole. Vlastne nikde.
Hra snov Kazunoriho Yamauchiho, ktorá bola prvýkrát vydaná v Japonsku v decembri 1997, sa stala monštruóznym hitom. A to tak v radoch kritikov, ako aj u samotných hráčov. V čase, keď sa v polovici roku 1998 dostala do Severnej Ameriky, Európy a ďalších svetových oblastí, dosiahla len v Japonsku viac ako dva milióny predaných kusov. Malý tím Polys Entertainment, ktorý sa v roku 1998 premenoval na Polyphony Digital, vytvoril jednu z najdôležitejších pretekárskych hier, aké kedy vznikli.
Realistické ovládanie hry Gran Turismo znamenalo, že sa hráči museli viac ako kedykoľvek predtým sústrediť na svoje pretekárske schopnosti. Toto nebol žiadny arkádový pretek. Nemohli ste len tak bezstarostne točiť volantom a nemohli ste prechádzať traťami úplne ignorujúc brzdenie. Gran Turismo si vyžadovalo rešpekt.
Ak ste nevedeli, ako správne zatáčať, 100-stranová príručka s inštrukciami a sprievodca pretekárskou stratégiou vás to naučili. Jazdné línie, presúvanie váhy, driftovanie, všetko na čo si len v súvislosti s motoršportom spomeniete. Ak ste ju nechceli čítať, Gran Turismo sa dodávalo so sériou herných jazdných testov, ktoré museli hráči absolvovať skôr, ako mohli súťažiť v šampionátoch.
Bola to hra, ktorá vyžadovala, aby ste dokázali, že ste dostatočne dobrí na to, aby ste ju mohli hrať – a ak ste neboli dostatočne dobrí, bola odhodlaná vás dostatočne dobrými urobiť. Gran Turismo bola pritom prvá hra navrhnutá pre pôvodný ovládač DualShock a jeho mimoriadne vítané analógové páčky. Dokázala nielen to, že konzoly môžu obsahovať seriózne pretekárske hry, ale aj to, že hráči sú skutočne pripravení na oveľa viac než len arkádové porty v obývačkách.
A potom tu bol tuning. Takmer všetko, čo sa na vašom aute hýbalo, točilo alebo vydávalo zvuk, sa dalo vymeniť alebo upraviť. Hráčom bol predstavený svet fascinujúcich úprav vozidiel, o ktorých ani netušili, že existujú. Milovníkov automobilov si získala hra za to, že skutočne chápala ich vášeň pre pretekanie.
Okrem toho mala aj zaujímavú ekonomiku v hre. Gran Turismo nebolo sandboxom s voľným výberom. Museli sme začať s najlacnejšími autami a získavať víťazstvá v pretekoch, aby sme si mohli dovoliť vylepšenia, ako aj kupovať a zbierať nové a ojazdené autá. Yamauchi a jeho tím premenili pretekársku hru na RPG – a otočili kľúčom k úplne novému subžánru pretekania.
To však nie je všetko. Nespomenuli sme grafiku, a akokoľvek bizarne a primitívne sa začiatky 3D éry javia teraz cez modernú optiku, nedá sa podceňovať, ako úžasne Gran Turismo vyzeralo koncom 90. rokov. Napriek tomu, že každé z áut Gran Turismo pozostávalo sotva z 300 polygónov, bolo okamžite rozpoznateľné a plné detailov, aké dovoľoval len malý procesor PlayStation. Či už ste sa na autá pozerali ako sa lesklé modely otáčajú v showroome, alebo ste ich sledovali na trati v úžasnom režime opakovaného hrania, žiadna pretekárska hra nevyzerala tak dobre ako Gran Turismo.
Netreba zabudnúť ani na hudbu. Ash, Garbage, Feeder a Chemical Brothers remix of Manic Street Preachers Everything Must Go. Množstvo úžasných skladieb, ktoré si do dnes prehrávam v hlave pri rútení sa na Trial Mountain. To bol skutočný rock, vďaka ktorému sa Gran Turismo stalo dôležitou súčasťou vývoja herných soundtrackov.
Je ľahké zabudnúť, že licencované soundtracky s vopred nahratou hudbou existujúcich umelcov neboli vždy normou pre pretekárske a športové hry. Až prechod na formát CD to začal umožňovať. Gran Turismo sa môže bez problémov postaviť vedľa hier ako Road Rash, Wipeout a Tony Hawk’s Pro Skater ako kľúčový trendsetter tejto éry.
Samozrejme, potom tu boli samotné autá. Yamauchiho posadnutosť automobilmi spôsobila, že Gran Turismo prerástlo do niečoho oveľa väčšieho, než sme kedy videli. V pôvodnom GT bolo viac ako 150 áut. Koľko irónie v jednej vete. Popri 450 autách v najnovšom dieli sa to javí ako malé číslo. A to netreba zabudnúť na to, že bola mierna kritika na to, že počet aut nieje dostatočný.
Dnes moderné pretekárske hry prichádzajú so stovkami a stovkami áut – ale pred 25 rokmi bolo 150 áut hranicou so zarážajúcim číslom. Štandardná verzia Need for Speed II, ktorá vyšla v rovnakom roku ako GT, a teda začiatkom roka 1997, mala deväť licencovaných áut. Mohli by ste ich spočítať na rukách a ešte by vám zostal prst, aby ste sa mohli zmätene poškrabať na hlave nad tým, čo spoločnosť Polyphony dokázala.
Viac ako 150 áut, ktoré sa zmestili na kompaktný disk. Kompaktný disk, na ktorom už bolo 11 skladieb. Bolo to absolútne bezprecedentné. Pri tom sa správne naskytá otázka, prečo sú dnešní hráči často tak rozmaznaní a nevďační. Čiastočnou odpoveďou na túto otázku by bola asi tá, že herný priemysel sa už dávno neskladá z „malej“ skupiny tvrdo zarytých ľudí, ktorí nevychádzajú z domu. Nuž ale o tom by sa dal napísať ďalší článok.
Obrovský katalóg áut GT však nezapôsobil len na hráčov, ale aj na celý reálny automobilový priemysel a absolútne pomohol zmeniť osud minimálne niekoľkých, dnes už mimoriadne ikonických japonských vozidiel. Zatiaľ čo Subaru WRX a Mitsubishi Lancer Evolution boli fanúšikom rallye dobre známe – a Nissan GT-R sa zúčastňoval pretekov cestovných automobilov v Japonsku, Austrálii a Veľkej Británii – všetci traja výrobcovia pripisujú nárast popularity svojich modelov priamo hre Gran Turismo a uvedenie na nové trhy.
Napríklad, zatiaľ čo prvých sedem modelov Lancer Evolution bolo oficiálne vydaných len v Japonsku, kultová rally legenda s pohonom všetkých kolies debutovala v USA s modelom Evo 8. Mitsubishi tvrdí, že pri rozhodovaní o uvedení na trh v USA zohralo Gran Turismo nepochybne veľkú úlohu, a priznáva, že bez hry by vozidlo v krajine nevzbudilo takú pozornosť.
Vplyv GT nepocítili len japonské automobilky. Málo známa značka TVR, jedna z dvoch britských značiek, ktoré boli k dispozícii v pôvodnej hre Gran Turismo, zaznamenala v Japonsku šesťnásobný nárast predaja po tom, čo sa objavila v prvej hre. Gran Turismo robilo zo svojich áut skutočné hviezdy a začalo meniť pohľad automobilového priemyslu na videohry. Je teda jasné, že titul menil, nielen, herný svet.
Gran Turismo sa z ničoho nič stalo skutočným fenoménom. V dobrej viere, že je to bestseller na celom svete. Nakoniec sa predalo necelých 11 miliónov kópií a stalo sa najpredávanejšou hrou všetkých čias na pôvodnej konzole PlayStation. Rapídny vzostup GT pokračoval aj počas zvyšku generácie PlayStation.
Hra Gran Turismo 2, ktorá sa objavila v Japonsku a Severnej Amerike v decembri 1999 a na územiach PAL o mesiac neskôr, rýchlo dokázala, že úspech pôvodnej hry nebol náhodný. Pokračovanie viac ako strojnásobilo počet áut, ktoré boli v hre k dispozícii, a to na takmer 650. To spôsobilo, že sa muselo dodávať s druhým diskom, aby sa naň zmestil jeho obrovský objem. Obľúbený diel, ktorý sa začal jedným z najpamätnejších úvodov série, dosiahol v predajoch viac ako 9 miliónov kópií, čím sa GT 2 stalo treťou najpredávanejšou hrou na PS1.
Príchod PS2 priniesol ďalšiu kapitolu série Gran Turismo. Teda nie hneď, ale nakoniec, po krátkom oneskorení, na ktoré si fanúšikovia GT museli začať zvykať. Neuveriteľne očakávaná hra Gran Turismo 3: A-Spec, ktorá sa dostala do Japonska v apríli 2001 a do zvyšku sveta o dva mesiace neskôr, bola ako niečo z budúcnosti a priniesla do víťaznej značky uctievania vozidiel GT doteraz nevídanú úroveň vernosti.
Bol to viac než len hit. Titulu sa predalo viac ako 15 miliónov kópií, je to najpredávanejšia hra Gran Turismo v celej sérii a druhá najpredávanejšia hra na PS2 všetkých čias. Gran Turismo 4 z roku 2004, mamutí nástupca, ktorý dokázal všetko, čo GT3, a ešte oveľa, oveľa viac, sa umiestnil hneď za ňou, na treťom mieste v rebríčku predajnosti všetkých čias.
Potom sa situácia v sérii GT trochu zmenila a Jamauči medzitým priznal, že obdobie PlayStation 3 bolo pre tím Polyphony vlastne nočnou morou. Po hre Gran Turismo 5, ktorá sa objavila v novembri 2010, teda štyri roky po uvedení PS3 na trh po sérii odkladov, bol veľký dopyt. Tento hlad mu nakoniec pomohol stať sa druhou najpredávanejšou hrou v sérii.
Samotná hra sa však nakoniec ukázala ako trochu nevyrovnaný zážitok, ktorý sa do veľkej miery spoliehal na to, že starnúca garáž z GT 4 dostane HD refresh, aby sa staré modely áut z PS2 stali použiteľnými na PS3. Stratila tiež trochu zo svojho zvyčajného osobitého šarmu tým, že sa až príliš opierala do svojej bizarnosti a robila mätúce veci s niektorým zo svojho najzaujímavejšieho obsahu.
Jedným z dobrých príkladov je využitie slávnej testovacej trate Top Gear, ktorá sa v GT 5 objavila práve v čase, keď samotná relácia naberala na celosvetovej popularite. Avšak namiesto toho, aby GT 5 urobilo niečo so značkovými a nadupanými autami, rozhodlo sa, že vaše prvé preteky na nej budú pomalé. V preklade – preteky vo VW Kombi.
A po nich budú nasledovať ďalšie preteky medzi skupinkou Kübelwagenov z roku 1944, automobilov určených na prepravu nacistov počas druhej svetovej vojny, ktoré tiež naháňalo Indiana Jonesa v známom filme. GT 6 urobilo podobný súbor chybných krokov, opäť vytasilo tie relikvie z éry PS2 a robilo hlúposti ako napríklad to, že bralo hráčov na Mesiac. Aby sme boli spravodliví, GT 6 bolo naozaj celkovo lepším produktom ako GT 5, ale predalo sa len o polovicu menej kópií, menej ako dokonca GT 5 Prologue.
Po GT 6 sa Polyphony v roku 2017 preorientovalo na spin-off Gran Turismo Sport zameraný na esport a trvalo takmer desať rokov, kým štúdio prinieslo GT 7. Pozitívnou správou je, že až na príšerný prístup k mikrotransakciám a debakel s prvou aktualizáciou, kvôli ktorej bola hra viac ako deň offline, je Gran Turismo 7 vydareným návratom k magickej automobilovej formule, ktorú originál vytvoril pred štvrťstoročím.
Séria Gran Turismo, ktorá má za sebou päť generácií konzol a dokonca aj jeden diel pre PSP, je najväčším kolieskom v továrni Sony. Najpredávanejšou sériou PlayStation všetkých čias. Ťažko si predstaviť, že ak by nevzniklo Gran Turismo, nikto iný by nikdy nespojil RPG dizajn s realistickými pretekmi a horou áut a neprišiel s niečím, čo by sa tomu podobalo.
Milióny a milióny ľudí dokázali, že chcú, aby takýto druh hry existoval, takže je len logické, že aspoň jeden z nich by jedného dňa stál v pozícii, že ju vytvorí. Mala by však rovnaký úspech, aký priniesla spoločnosti Sony? Inšpirovala by spoločnosť Microsoft k vytvoreniu série Forza Motorsport, ktorá by jej otvorene konkurovala? A mali by sme bez toho vôbec sériu Forza Horizon?
Pravdepodobne sa to nikdy nedozvieme. Jedno však vieme určite, a to, že vplyv príchodu Gran Turisma na vývoj pretekárskych hier, ako ich hráme v súčasnosti, je jednoducho obrovský. Podobne ako Street Fighter II, GTA III, aj Gran Turismo zmenilo trajektóriu celého žánru a je jednou z najvplyvnejších pretekárskych hier, aké kedy vznikli. A to nie je zlé na hru, ktorá bola pôvodne odmietnutá.