Resident Evil Village – podaril sa tvorcom sľubovaný návrat ku koreňom?

Resident Evil je fenomén z 90. rokov, ktorý trvá do dnes. Hra spočiatku vznikala za úplného chaosu ako druhé pokračovanie Sweet Home. Dnes sa považuje za neodmysliteľnú súčasť herného sveta. Shinji Mikami prvý polrok pracoval na tejto hre sám. Aj napriek tomu sa mu podarilo vybudovať legendárnu značku a kus histórie. Tohto roku oslavuje spomínaná značka svoje 25. výročie. Nie je preto divu, že táto herná séria spravila pri svojom vydaní dieru do sveta a vo veľkom predstavila survival horor. My sa dnes pozrieme na pokračovanie s názvom Resident Evil Village v našej recenzii.

O tom, že táto značka je skutočným fenoménom, svedčí aj fakt, že okrem videohernej podoby sa dostala do kníh, komiksov, filmov, spoločenských hier a ďalších oblastí pop-kultúry. Capcom sa rozhodol, že svoje narodeniny tento rok oslávi poriadne.

Okrem chystaného animovaného seriálu z dielne Netflix sa fanúšikovia dočkajú ešte aj spolupráce s hrou Dead by Daylight, remake-u filmu, či bezplatnej hre k Resident Evil Village, ktorá sa nateraz dočkala odkladu na leto. V budúcom roku sa môžeme tešiť na Resident Evil 4 na VR. Vrcholom pre tento rok však ostáva regulárne ôsme pokračovanie pod názvom Village, o ktorom si povieme v tejto recenzii. A veru, bude o čom písať.

Pár slov na úvod

S hernou sériou som v podstate od jej začiatkov. Bola to moja druhá hra, ktorú som vo svojom živote hral. Predbehla ju len iná legendárna značka Tomb Raider. Ako hráč som jej ostal verný aj počas jej dosiaľ najhorších dielov, a teda toho piateho a šiesteho. Resident Evil Village ma teda veľmi zaujímal, pretože ide o pokračovanie hlavnej hernej série. Avšak viac dôležitý je pre tento diel jeho siedmy predchodca. Na tomto mieste sa naskytá otázka, či je potrebné mať prejdený siedmy diel. Odpoveď je áno aj nie. Ôsmy diel si užijú aj hráči, ktorí predchádzajúci diel nehrali.

Vďačiť za to môžeme Capcomu, ktorý do hry pridal aj rekapituláciu spomínanej sedmičky. To podčiarkuje to, aký dôležitý diel to je pre toto pokračovanie. Súhrn z predchádzajúceho dielu vás síce relatívne dostatočne pripraví, ale na plné užitie si „lórovej“ časti je jeho prejdenie viac než vítané. Podobne nejasné rozpaky však budú pri tejto recenzii, respektíve samotnom hraní, časté.

Hra začína krátkou poviedkou, alebo skôr rozprávkou, ktorá je nesmierne dobre spracovaná a v sekunde nám pripomenula tú z Harryho Pottera. Z nej sa presunieme rovno do reality, v ktorej sa hlavný hrdina Ethan Winters po traumatizujúcich zážitkoch presťahoval do Európy aj so svojou manželkou a dieťaťom. Príbeh začína približne tri roky po udalostiach siedmeho dielu. Ethan však netuší, že si svoje osobné peklo zažije znovu.

Príbeh Resident Evil Village

Po chvíli mu totižto pred vlastnými očami zabije Chris Redfield manželku Miu. Ethana spoločne s ich dcérou Rose, chce Chris niekam preniesť. Cestou sa prihodí čosi tajuplné a dodávka havaruje. Ethan sa ocitá v neznámej dedinke, plný hnevu a odhodlania zachrániť svoju dcéru. V tomto nám napadol istý scenár, ako by to mohlo celé dopadnúť. Ten sa žiaľ do väčšej miery naplnil. Niežeby hra neobsahovala žiadne príbehové zvraty v rámci celkového príbehu tejto hernej série, ale príbeh samotného dielu bol, aspoň pre nás, vcelku priamočiary a očakávaný.

Po úvodnej polhodinke sa dostávame do hernej časti z dvoch demo verzií, ktoré si pre nás Capcom pripravil. Spočiatku mala hra veľmi príjemnú hororovú atmosféru. Tá sa však vytratila krátko po vstupe do dediny. Počas celého hrania ju potom budete hľadať márne. Výnimkou je ešte druhá oblasť po hrade. V nej sa síce atmosféra trošičku vráti, ale v rámci toho, čo sa do daného momentu deje, nepôsobí až tak, ako by mohla. Mimochodom, nová „transplantácia tváre“ Chrisa Redfielda sa konečne skutočne podarila a ostáva len dúfať, že už ju tak skoro meniť nebudú.

Všeobecne hre nepomáha ani fakt, že z legendárnej survival hororovej série sa stala opäť iba strieľačka s miernymi, až minimálnymi hororovými prvkami. Najviac zarážajúce na tom však je, že samotný Capcom to spravil úmyselne. Vychádzal z prieskumu medzi hráčmi, ktorí sa sťažovali, že siedmy diel bol príliš desivý. Nechápte nás zle, ale Resident Evil je survival horor. Teda v prvom rade najmä hororovka.

Peniaze sú v Resident Evil viac ako povesť hry

Rozumieme aj faktu, že sa vydavateľom a vývojárom veľmi neoplatí vytvárať AAA hardcore hororové hry pre malé publikum. Rešpektujeme snahu nájsť zlatú strednú cestu, ktorá sa hľadá ťažko. Ale spraviť zo survival hororovej série akčnú strieľačku, je jednoducho cez čiaru. Horor, pri ktorom nebude strašidelná atmosféra, nie je horor. Aby ste nás pochopili úplne, momentálne nepíšeme o „ľakačkách“, ale o skutočnej hororovej atmosfére.

Capcom by si toho mal byť vedomý. Najmä po kritike piateho a šiesteho dielu, ktoré sa zmenili na úplne akčnú a najmä nezmyselnú strieľačku. Záver ôsmeho dielu je v podstate rovnakou pesničkou s jediným malým rozdielom. Náboje kropíte z pohľadu prvej osoby. Eskaláciu konca bolo poznať na kvantite vystrieľaných nábojov. Nevieme, možno sme len my divní, ale počet nepriateľov pre nás jednoducho nerozhoduje o strašidelnej atmosfére. Skôr naopak.

Spočiatku mala hra veľmi príjemnú hororovú atmosféru. Tá sa však vytratila krátko po vstupe do dediny.

Človek si aj povie, že sa z týchto chýb herné spoločnosti poučia, ale vyzerá to tak, že skôr je opak pravdou. Potom sú tu tie povestné vzorky samotných firiem, ktoré sú príliš často odlišné od hlasu hráčov z nášho okolia, alebo aj internetu. Často sa samých seba pýtame, či sú tie firmy len tak naivné, alebo sa nás snažia lišiacky presvedčiť na ich víziu.

S prstom v nose

Nepotešila nás ani nastavená náročnosť. Hrali sme na štandardnej. Tú najlepšie popíšeme, keď sa bližšie pozrieme na prvú oblasť. Tou je hrad, v ktorom sídli Lady Dimitrescu. Ten sa na dané nastavenie dá prejsť takmer celý iba s nožom. Samozrejme do toho nepočítame súboj s bossom a ani tri „princezné“, ktoré robia garde samotnej Dimitriscu.

Nejde o to, že by nepriateľov bolo málo, o tých nie je núdza, ako sme už spomínali vyššie. Jednoducho nepriatelia v hrade sú príliš pomalí na to, aby sa na niečo zmohli. Samozrejme, tu a tam vám úder uštedria, pretože pri cúvaní sa niekedy o niečo zaseknete. Úprimne, počas nášho hrania v tejto oblasti sme doslova nožom ubodali viac ako 80 % nepriateľov. Pri tom sme použili asi dve lekárničky. Výmenou za to sme však ušetrili množstvo nábojov, ktorých bolo požehnane.

Úmyslom však nebolo skúšať náročnosť hry, hľadať chyby, alebo byť za frajerov. Dôvodom tohto experimentu bol fakt, že sme predpokladali, že hráme survival horor, v ktorom jeden ušetrený náboj môže niekedy znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.

Vlkolaci, na druhú stranu, dokážu kúsok potrápiť. Tam je ten balans obťažnosti v skutku vydarený. Problémom však naďalej ostáva fakt, že máte všetkého veľa. Nábojov, lekárničiek, materiálov na vyrábanie vecí. Jednoducho povedané aj tie „vlnivé“ pohyby, ktoré nepriatelia robia, sú v konečnom dôsledku celkom zbytočné, pretože vás netrafené náboje do nich absolútne netrápia.

Bossovia

Počet bossov v Resident Evil Village nám prišiel dostatočný. Ich charaktery a hĺbka však nie. Jedným z dôvodom je dĺžka hry, ktorá nedovolila viac. Ale o tom až neskôr. Druhým je ten fakt, že na obrazovkách dostali málo priestoru. Dokonca ani Lady Dimitrescu by na tom nebola tak dobre, kebyže sa Capcom nerozhodne budovať jej ántré, ktoré živilo rôznymi informáciami a zábermi.

Samotnú Lady Dimitrescu, vrátane jej oblasti, berieme, že mala byť akýmsi holdom upírskej mytológie a bossov z predošlých hier – MR. X a Nemesis. Zatiaľ čo v prvom menovanom si viedli vývojári perfektne, ten druhý zaostal. Kulisy vnútra hradu boli pre nás tým najlepším, čo hra dokázala ponúknuť. Spomenúť musíme aj nádherné textúry, dizajn a pomerne dobrú atmosféru na tento diel.

Na rozdiel od iných sme neboli znechutení tým, že nás bude Lady pravdepodobne naháňať po zámku podobne, ako tomu bolo v Resident Evil 2. Očakávali sme však mierne inovácie. Pravdou je, že nám to prišlo skôr naopak. Často ste do miestnosti vleteli a v momente ju zbadali. Problém bol, že ste ju nepočuli. Práve vďaka tomu sa stratil ten pocit toho, že vás niekto alebo niečo naháňa. Evolúcia sa tak po tejto stránke nekonala.

Najväčšie negatívum vidíme v podobe jedného z bossov, ktorý nám bol predstavený už počas trailerov. Karl Heisenberg bol pre nás najväčší favorit. Žiaľ, tento boss sklamal tiež. Spočiatku boli jeho schopnosti neskutočne zaujímavé, vynikajúco ho dopĺňal jeho dabing. Avšak, ako vývojári dokázali spraviť z „alfa samca“ vlkolakov „transformera“, je azda tou najväčšou záhadou v tejto hre.

Capcom nenaplnil potenciál

Vo všeobecnosti však bossovia na normálnu obťažnosť nepredstavujú takmer žiadnu výzvu. Väčšinu rozstrieľate do piatich minút. Zvyšní vám síce potrvajú dlhšie, ale z dôvodu cut-scén, nie čistého boja. Čo sa týka bojov, tie sú pomerne bežné a klasické na pomery Resident Evil. Nebudeme však len kritickí.

Jeden z bossov na nás spravil dojem. Aspoň čiastočne. Toto je ten problém celého tohto dielu, o ktorom sme písali aj v úvode. Aj keď hra začne niečo robiť dobre, nikdy to nedotiahne do úspešného konca. Späť k bossovi. V jednej z oblastí sa nachádza nepriateľ, ktorého zdolávate len pomocou hádaniek a „naháňačky“. Celý tento boss fight, a tak trochu aj oblasť, bol zábavný a aj tak trochu strašidelný. Ide presne o tú oblasť, ktorú sme spomínali vyššie.

Problémom však je, že na prvý prechod ju na danej náročnosti dokončíte do hodiny. Stopercentne. Dokonca sme silno presvedčení, že na druhý pokus by ju hráč zvládol aj do 20tich minút. A práve to zanechá horkú pachuť na jazyku po súboji s bossom. Pretože si to začínate znovu užívať, ale po chvíli je koniec.

Mini bossovia a hádanky

Mini bossovia z plejády nepriateľov sú na tom najlepšie. Súboje s nimi dokážu zakaždým mierne potrápiť. Respektíve potrápia viac, ako samotní bossovia alebo aj niekedy nekončiace vlny nepriateľov. V Resident Evil Village sa nachádzajú povinní, ako aj nepovinní, silnejší nepriatelia. Buď sa zdržujú, alebo sa objavia pri artefaktoch, ktoré v hre môžete zbierať a predávať obchodníkovi. Duke vás bude sprevádzať naprieč celou hrou, dokonca v nej má aj menšiu úlohu.

Dokonca ani Lady Dimitrescu by na tom nebola tak dobre, kebyže sa Capcom nerozhodne budovať jej ántré.

Okrem artefaktov sa v hre nachádzajú aj stolové labyrinty, za ktoré dostávate odmeny v podobe lebky s krištáľmi. Tie viacerým možno pripomenú hru Devil May Cry, ktorá je taktiež z dielne Capcomu. Vzhľadom na fakt, že druhé pokračovanie Resident Evil malo spočiatku prvú verziu hry, ktorá neuspela, ale neskôr sa z nej stal práve prvý diel Devil May Cry, by to až taká náhoda nemusela byť.

Hádaniek v hre nájdeme len pár. Od tradičných vecí ako skladanie kľúča alebo točenie sôch. Úroveň je však minimálna. Pri jednej z hádaniek máte zahrať na klavíri určité tóny. Avšak tie stačí náhodne trafiť a hra si ich zapamätá za vás. Áno, až taká veľká „náročnosť“ pri nich je kladená na hráča.

Prostredie

Po vzore najúspešnejšieho dielu Resident Evil 4 sa hra presunie do Európy, čo je známe už od začiatku. Ide o jednu z najviac pozitívnych vecí v tomto diele. Odkaz, či možno vzdanie holdu európskej kultúre, sa vydaril. Upíri, vlkolaci, čarodejnice, duchovia – na to všetko v priebehu hrania narazíte.

Hrad v Resident Evil Village je rovnako nádherný zvonku ako aj z vnútra. Prvý pohľad naň, ktorý vám hra ponúkne, vám doslova vyrazí dych. Nedá vám možnosť si nespomenúť na Draculu a jeho hrad v Rumunsku. Lady Dimitrescu zas vyrába vína z krvi svojich obetí a zároveň sa kúpe v bazéne plnej krvi, čo môže pripomínať legendu o šľachtičnej pani Bátoričke. Vývojárom sa tieto odkazy podarili a ide o najlepšiu časť celého hrania.

V ďalšej oblasti pre zmenu zavládne duchárska atmosféra spoločne s neskutočne strašidelnými bábkami. Až do dnešného dňa sme si v podstate nikdy neuvedomili, ako veľmi tieto bábky dokážu byť pre nás desivé. Samozrejme, v hre je zastúpená aj čarodejnícka časť, v podobe starej babičky. Tá sa vám záhadne počas hry objavuje a vyslovuje „hádanky a ľudové múdrosti“.

Nachádza sa tu aj postava, ktorá nápadne pripomína Quasimoda z diela Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý napísal známy francúzsky autor Victor Hugo. Postava má však aj svoju druhú podobu rybieho muža. V jednej z budov dokonca na stene visí kroj. Jednoducho hra európskou kultúrou dýcha.

Plusy a mínusy grafiky, audia a hrateľnosti

Grafika v Resident Evil Village bola v drvivej miere nádherná. Noc, sneh, hrad, srsť vlkolakov a mnoho ďalšieho vyzeralo veľmi krásne. RE Engine od Capcomu je jednoducho perfektný. Nezaobišli sme sa však ani bez PS3 textúr. Tie boli neskutočne zarážajúce a vytrhnú vás z hry rovnako ako počas chôdze miznúce stĺpy. Tieto chyby však do konečného hodnotenia brať nebudeme.

Je však správne a dôležité ich spomenúť najmä z dôvodu, že sme vám nedávno priniesli recenziu z „čistokrvnej“ next-gen hry Returnal. Tam sa takéto chyby len márne hľadali. Nevieme síce aký je na to dôvod, že sa objavili v tomto prípade, no napadlo nám, že skryté škaredé textúry môžu byť dôvodom a brzdou práve v multi-generačnom vydaní hry.

Zvuky v hre. Jedna z vecí, ktoré hádam Capcom ani nemôže pokaziť. Nie preto, že by to nebolo možné, ale čo sa tohto týka, sú v Resident Evil na tej najlepšej možnej úrovni. Bezchybne vyladené audio tejto hre neskutočne pomáha, často ju dokonca ťahá vpred.

Hrateľnosť je tiež celkom dobrá. Je hladká a nadväzuje na predchádzajúci diel. Na PlayStation 5 je to však o úroveň vyššie. Pocit zo streľby je oveľa živší a aj realistickejší, a to vďaka adaptívnym spúšťačom, teda zadným tlačidlám, ktoré sú pre každú zbraň nastavené inak. Najmä haptická odozva tak dotvára celkový vnem a pocit z hrania. Ovládač novej generácie PlayStation, DualSense, by sme dopriali skutočne na každú platformu.

Rozpačité dojmy

Nie sme veľkými fanúšikmi hier, ktoré vyšli po Resident Evil 3. Smerom, akým sa tie hry vydali, u nás jednoducho stratili to, čím Resident Evil pre nás bol. Rozumieme, že táto herná séria nie je o zombie a ich rôznych mutáciách, ale o biozbraniach. Rovnako tak chápeme aj fakt, že spočiatku bol T-vírus nepodarok a v priebehu rokov sa preto logicky menia aj jeho formy. Práve preto sa museli posunúť ďalej od zombie nepriateľov. Tak isto ako aj z dôvodu, že herné série jednoducho vývojári chcú posúvať ďalej aj herne.

Bezchybne vyladené audio tejto hre neskutočne pomáha, často ju dokonca ťahá vpred.

Aj napriek tomu, že to príbehovo sedí do celého universa a dokážu ho ďalej rozvíjať, a nie prvoplánovo, sú z nášho pohľadu sedmička a osmička diametrálne odlišné hry. Dôvod, prečo si myslíme, že to tak je, je možno fakt, že sa spoločnosť Capcom bála hry vydať pod novou značkou. Mohlo by sa stať, že by hry neboli pre nich dostatočne úspešné. Alebo ide len o to, že keď dáte meno Resident Evil na čokoľvek, vždy sa to bude dobre predávať.

Hra je to dobrá, ale Resident Evil to nie je

Nevieme, kam nás povedie ďalšie pokračovanie, no za nás cesta na ďaleký východ, za ázijskou kultúrou, rozhodne nevedie. Neviedla totiž ani za tou európskou. Niežeby sa im to nepodarilo, ale rozhodne to nezapadá do vesmíru Resident Evil. Opäť ide o dosť diskutabilný bod, lebo v rámci univerza to je síce relatívne fajn, ale takýmto smerom sa čoskoro opäť vrátime k obrom z piateho dielu. Pocity sú rozpačité. No na konci dňa by sme si radi zahrali hru podobnú remaku Resident Evil 2, ktorý bol vynikajúci.

To však nutne neznamená, že Resident Evil Village je sám o sebe zlý. Ponúka približne 10 hodín zábavy plnej akcie a neustáleho tempa. Už teraz vidíme, ako to budú „speedrunneri“ tlačiť čo najviac k jednej hodine. Ak ste si siedmy diel zamilovali, ôsmy sa vám s najväčšou pravdepodobnosťou bude páčiť tiež. Musíte si však uvedomiť, že akcie pribudlo a survival horor takmer zmizol. Ak ste v tejto sérii milovali práve tento žánrový prvok, ostanete mierne sklamaní.