Vývojári zo Saber Interactive majú na konte množstvo titulov. Môžeme povedať, že istým druhom ich špecializácie sú aj hry simulujúce ťažkú prácu s ešte ťažšou technikou. Tituly ako MudRunner, SnowRunner či Roadcraft netreba bližšie predstavovať. Začiatkom marca 2026 sa do tejto skupiny pridal aj Docked.
„Vráťte sa domov do Port Wake a znovu vybudujte rodinný podnik. Docked je realistický simulátor založený na plnení úloh. Ovládate v ňom ťažké stroje, obnovujete a rozvíjate infraštruktúru prístavu a riadite každodennú prevádzku tak, aby sa váš prístav mohol rozširovať a prosperovať,“ znie oficiálny popis na Steame.
Aj keď patrím medzi fanúšikov týchto simulátorov, musím sa priznať, že najnovší počin od spomínaných vývojárov mi akoby unikol. Keď som si však počas Steam Next Festu vyskúšal demo verziu, rozhodol som sa dať hre šancu. To, či to bolo dobré rozhodnutie, alebo som ho nakoniec oľutoval, prezradí nasledujúca recenzia.
Očakávania
Myslím si, že nielen mne je jasné, čo fanúšikovia tohto žánru v takýchto hrách hľadajú. V prvom rade chcú presné zobrazenie nástrojov, ťažkej techniky a pracovných postupov, ktoré ľudia používajú na priemyselných pracoviskách. Podstata týchto hier spočíva v tom, že si môžete vyskúšať ovládanie strojov a prácu na miestach, ku ktorým by ste sa v skutočnosti dostali až po rokoch štúdia na odborných školách a po získaní praxe – a to všetko z pohodlia domova počas voľného dňa.
V tomto ohľade podľa mňa Docked oslovuje publikum svojho žánru pomerne dobre. Vyleziete – áno, skutočne vyleziete, keďže hra vôbec prvýkrát „v sérii“ ponúka možnosť chodiť po prístave na vlastných nohách – do veľkých žeriavov, pričom menšie stroje v prístave pôsobia ako príjemný doplnok. Podľa môjho názoru hra tieto stroje simuluje pomerne dobre a ponúka aj relatívne realistické postupy ich ovládania.
Realistické však automaticky neznamená náročné. Počas hrania som nenarazil na stroj, ktorý by sa ovládal zložito, a problém mi nerobili ani niektoré časové výzvy, ktoré hra ponúka. Kontajner preto ukotvíte pomerne rýchlo bez ohľadu na typ žeriavu či vozidla, ktoré práve ovládate. Platí to aj vtedy, keď si zvolíte „hard mód“. Vývojári, zjavne poučení kritikou jednoduchosti pri hre Roadcraft, ponúkajú možnosť vybrať si normálnu alebo spomínanú vyššiu náročnosť. Len škoda, že vyššia náročnosť neprináša zložitejšie ovládanie strojov, ale skôr viac klikania v menu.
Sklamanie počas hrania
Prichádzame na ďalšiu vec, ktorú fanúšikovia tohto žánru chcú, a tou je ponorenie do prostredia (immersia). Hráči chcú prísť na pracovisko, mať voľnosť pohybu a dokončiť prácu od začiatku do konca. Už pri spomínanom Roadcrafte smerovala silná kritika nielen na náročnosť, ale ešte viac na to, že veľkú časť práce robili NPC postavy alebo samotné UI. Hráč iba naplánoval trasu a sledoval, ako sa po mape presúvajú kamióny so surovinami namiesto toho, aby ich ovládal sám.
Docked v tomto smere zachádza ešte ďalej. Hráč už totiž ani nesleduje, ako zaňho UI vykonáva prácu. V menu jednoducho zvolí objednávky, ktoré má prístav spracovať, a stovky kontajnerov sa presunú samy. Namiesto simulácie celého pracovného kontraktu hra obmedzuje hráčov na krátke úlohy. Presuniete niekoľko debien, dokončíte úlohu a vrátite sa na obrazovku s menu. Nejde teda o pohlcujúcu simuláciu pracoviska, ale skôr o sériu takmer lineárnych úrovní, kde hráči nemajú takú hĺbku ani slobodu, na akú sú v tomto žánri zvyknutí.
zdroj: HernyWeb.sk
O to viac chápem a pripájam sa k rozhorčeniu hráčov z tejto hry, najmä keď propagačné materiály ukazujú vykladanie celých lodí – teda činnosť, ktorú by fanúšikovia tohto žánru chceli robiť sami, no v hre ju vykonávajú len NPC postavy v pozadí. Docked preto nepôsobí ako otvorená simulácia pracoviska, ale skôr ako séria malých, takmer lineárnych misií, v ktorých presúvate len pár debien naraz. Zvyšok hry funguje ako manažérska simulácia.
Hrateľnosť priniesla aspoň jeden svieži prvok
Podľa mňa mal byť hlavnou atrakciou Docked práve čas, ktorý hráč strávi samotnou prácou – a v tomto smere môže hra pôsobiť zbytočne obmedzene. Napriek tomu si niektorí hráči, ktorým neprekáža spôsob spracovania úloh, pravdepodobne užijú aj manažérsku časť hry. Nemyslím si však, že práve takíto hráči tvorili hlavnú cieľovú skupinu marketingu hry.
Aby som však nebol len kritický, zaujímavým prvkom – okrem spomínaného chodenia po vlastných – je aj možnosť opravy strojov. Stroj musíte obísť špeciálnym skenerom, ktorý zobrazí poškodenia, a tie následne opravíte. Opravy prebiehajú pomocou rôznych minihier: v jednej musíte správne nastaviť tlak, v druhej sa preklikať kruhovým zámkom. Minihier je pomerne dosť, problém však spočíva v tom, že sa k nim dostanete len v momentoch, keď to scenár hry dovolí. V hre síce môžete spôsobiť škodu – napríklad ak kontajner obúchate o ostatné kontajnery alebo narazíte so žeriavom – no takto poškodený stroj už opraviť nedokážete.
A viete, čo ďalej nejde? Pokračovať v hraní po splnení všetkých tzv. „Milestones“. Ak vývojári nepridajú nové DLC, základná edícia za 30 € ponúkne približne len 10 hodín zábavy.
Chabý pokus o príbeh, načo?
Jedným z aspektov Docked, ktorý som doteraz celkom nepochopil, je príbeh a postavy. To je trochu zvláštne pre tento žáner, ktorý zvyčajne obsahuje minimum dialógov a kladie dôraz skôr na otvorený a pohlcujúci zážitok. Tento titul však obsahuje množstvo dabovaných postáv a rozpráva príbeh o návrate k rodinnému podniku a jeho obnove. Okrem toho, že si nemyslím, že práca v logistickom reťazci v takom rozsahu, aký hra zobrazuje, býva často „rodinným podnikom“, mi príbeh aj postavy pripadali veľmi stereotypné a príliš bezpečné. Pôsobili natoľko genericky a zabudnuteľne, že hra by podľa mňa fungovala rovnako dobre – ak nie lepšie – aj bez príbehu a dabingu.
To však neznamená, že motív hurikánu v príbehu nebol zaujímavý. Skôr som sa jednoducho nestotožnil so zvyškom príbehu, ktorý sa hra snažila rozprávať. Je to však subjektívne a možno si ho iní hráči užijú viac než ja. Osobne by som radšej hral za bezmenného operátora prístavu a príbeh si domyslel sám.
Technická stránka hry
Na záver sa chcem dotknúť aj technickej stránky. Docked vyzerá naozaj nádherne, ale len do momentu, kým sa nepozriete do diaľky. Keď vyleziete do vysokého žeriavu a rozhliadnete sa po okolí, všimnete si veľké nedostatky. Prístav pôsobí, akoby bol jediným miestom na planéte – za ním vidíte len stromy a kopce, navyše nie v dobrej kvalite.
Nehovoriac o tom, že aj napriek mojej zostave PC, ktorá patrí medzi high-end, mi pri hraní padali FPS. Najmä v momentoch, keď mi hra zobrazovala, čo mám v rámci úlohy spraviť.
Celkovo teda Docked nepovažujem za zlú hru. Pravdou však je, že by mohla byť oveľa lepšia. Niektoré rozhodnutia totiž pôsobia zvláštne vzhľadom na žáner, do ktorého patrí, a úplne chápem hráčov, ktorým sa zdá, že nedostali to, čo im bolo sľúbené – alebo aspoň to, čo od hry očakávali. Aj preto má na Steame zmiešané hodnotenie.
zdroj: HernyWeb.sk
Keď sa teda vrátim k úvodnému zamysleniu, či som urobil dobre, že som hre venoval čas, alebo som toto rozhodnutie oľutoval, odpoveď je viac-menej jasná. Hru som dostal na recenziu zadarmo, za čo samozrejme veľmi pekne ďakujem, a samotné hranie nezabralo veľa času, takže nemám veľmi čo ľutovať. Ak by som však mal Docked kúpiť za 30 €, respektíve 40 € pri Deluxe edícii, moje rozčarovanie by bolo určite väčšie.
