Vyskočiť, stlačiť “shift”, počuť parádny zvuk trysiek, ktoré sa vám práve na obleku zapli a len tak si lietať ponad džungľu je skvelý pocit. Vznášate sa ponad stromy alebo medzi nimi. Prechádzate popod vodopády a kocháte sa krásnym výhľadom na zem pod vami. Lietanie v obleku je jednou z najväčších predností hry Anthem. Dokáže byť upokojujúce, napínavé ale niekedy aj náročné. Nakoniec však budete musieť zosadnúť opäť na zem. Ak na svojej ceste vzduchom nenarazíte na žiadny vodopád alebo vodu, ktorá by schladila váš oblek, dopadnete na zem ešte tvrdšie. Máte na výber buď zosadnúť z vlastnej vôle, alebo z vôle hry, kedy sa vám oblek prehreje a pád k zemi bude oveľa bolestivejší. Tento odsek vlastne vystihuje celú hru. Ako sa môže zo skvelého nápadu, ktorý vyzerá parádne na videách, stať jediné potešenie v hre, ktorú ťahá nadol všetko ostatné.
Pravdepodobne nejaký čas potrvá, kým sa naplno dostanete do hry. V úvodnej misii ste Freelancer – začiatočník. Freelancer je hrdinský bojovník v obleku, ktorý odvracia nebezpečenstvo od svojho ľudu. Inými slovami, hrdina, ktorý chráni ľudí a bojuje s nepriateľmi. Táto krátka misia, ktorá vás zároveň naučí základné ovládanie však skončí zlyhaním. Hra vás hneď na to prevedie o dva roky dopredu, kde ste už skúsený Freelancer. Vďaka tomu sa k vám každý správa ako k človeku, ktorý o svete tam vonku vie všetko. Bohužiaľ sa tak hra správa aj k vám ako k hráčovi. Všetky príbehové udalosti v dialógoch sú popísané iba miestnym žargónom, a potom sú pre vás slová ako „Shaperi“, „Arcanisti“ alebo „relikvia“ len prázdnymi slovami, keďže vôbec neviete o čo ide a tým pádom je pre vás ťažké držať krok s príbehom.
Hlavné postavy sú spracované dôveryhodne. Prejavujú zložité emócie a každá z nich má inú motiváciu.
Príbeh a celkový príbeh herného sveta je navrhnutý dobre a štúdio BioWare si v tomto smere urobilo svoju prácu tak, ako sme zvyknutí aj z iných hier z ich dielne. Hlavné postavy sú spracované dôveryhodne. Prejavujú zložité emócie a každá z nich má inú motiváciu, čo vás núti zamyslieť sa nad tým, čo s nimi bude ďalej. Jednoducho, majú dostatok priestoru na rozvoj svojho vlastného príbehu. Medzi postavami nájdete aj dve, ktoré sú na vás kvôli udalostiam v úvodnej misii nahnevané. Nikde však nie je konkrétne vysvetlené, prečo vlastne. Má to však zaujímavý vplyv na váš vzťah s Owenom, ktorý je vašim partnerom počas vašich dobrodružstiev vonku. Vďaka týmto vzťahom je na Owenovi vidieť, že je neistý, a to vás prinúti cítiť k jeho postave dokonca až ľútosť. Napriek tomu je však príbeh chabo spracovaný a všetky prednosti, ktoré sme doteraz menovali sú vďaka tomu pochované.
Pridajme k tomu ešte aj loot systém, ktorý vyzerá dobre na papieri, no v praxi sa to dá prirovnať katastrofe. Po každej misii alebo, lepšie povedané, expedícii sa vrátite na vašu základňu, ktorá sa nazýva Fort Tarsis. Tu sa stretávate s novými alebo rovnakými ľuďmi, vediete konverzácie či už na doplnenie príbehu, alebo v rámci misie, ktorú plníte. V základni si budete taktiež všemožne upravovať vás oblek – Javelin a nasadzovať naň nové funkcie alebo zbrane, ktoré získate z predchádzajúcej expedície. Samotné misie sú takmer všetky podľa jedného scenáru a zvyčajne zahŕňajú lietanie na miesto určenia, zbieranie nejakých vecí alebo obranu istého územia a samozrejme zabíjanie hromady nepriateľov. Príbeh v týchto misiách hrá len veľmi malú úlohu aj napriek tomu, že sa niečo dozviete, zvyčajne nie je veľa času dávať pozor na to, čo vám zadávateľ cez vysielačku hovorí o momentálnej situácii.
Anthem si robí reklamu na tom, že najlepší zážitok z hrania získate pri hraní s priateľmi. To ale v praxi znamená, že ich budete musieť každých päť minúť požiadať, aby boli ticho, aby ste počuli niečo z príbehu, alebo ich požiadať pár minúť počkať, aby ste si mohli upraviť svoju výbavu. Hranie osamote je výhodné hlavne vtedy, ak chcete chodiť po základni a rozprávať sa s rôznymi postavami, ktoré väčšinou majú vždy po ruke nejaký zaujímavý príbeh. Najlepšou možnosťou je teda, paradoxne, hrať sám. Pri expedíciách budete mať pomoc a zvládnete ich bez problémov a na príbehovú časť budete sám a nič vás nebude nútiť pohnúť si. Napriek tomu je tu však zásadný problém, a tým sú hráči, ktorí misie robia príliš rýchlo a dialógy spúšťajú bez toho, aby počkali na ostatných. V takom prípade sa opäť dostávame k problému, ktorým je príbeh a k tomu, že z neho nebudete mať takmer žiadny zážitok.
Nezáleží na tom na akú misiu sa vyberiete, po každej sa musíte vrátiť späť do Fort Tarsis. Na výber síce máte až tri možnosti kam sa vybrať po samotnej misii ale všetky koniec koncov končia na jednom a tom istom mieste. Nemáte žiadnu možnosť upraviť svoju výbavu počas hrania v obleku alebo pokračovať hneď ďalšou expedíciou. Preletieť svetom k ďalšej misii jednoducho nemôžete. Môžete tiež rovno zabudnúť na to, že vo vašom obleku strávite viac než pol hodinu. Vždy sa budete musieť vrátiť na základňu. Pri hraní sa taktiež dosť často budete pozerať na načítavanie a tým pádom je veľmi ťažké dostať sa do tempa.
Napriek všetkým pochybeniam, ktoré sme doteraz vymenovali má Anthem aj silné stránky. Okrem lietania je to aj samotný systém boja.
Určite však odporúčame nájsť si čas na rozhovory s postavami vo Fort Tarsis. Poskytnú vám síce stručné ale veľmi zaujímavé fakty, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v príbehu. Nájdete tu aj jedno milé dievča, ktorá miluje zvieratá v akejkoľvek forme, či už smrteľne nebezpečné alebo neškodné. Rada sa vám zdôverí s podrobnosťami, kde ich nájsť a ako sa k nim správať. Naraziť môžete aj na najstaršieho muža vo Fort Tarsis, ktorý verejne priznáva, že v živote učinil už nejedno rozhodnutie, ktoré nebolo s kostolným poriadkom alebo na ženu, ktorej sa stratila dcéra a potrebuje len trochu útechy. Aj keď sa môže zdať, že je to strata vášho času, ktorý ste mohli radšej využiť na levelovanie postavy, je to dobrý pocit pristaviť sa a počúvať príbehy rôznych postáv v hre.
Napriek všetkým pochybeniam, ktoré sme doteraz vymenovali má Anthem aj silné stránky. Okrem lietania je to aj samotný systém boja. K dispozícii máte štyri typy Javelinov – Ranger, Storm, Interceptor a Colossus. Voľne by sa ich názvy dali preložiť do rolí vojak, mág, asasín a tank. Každý z nich musíte hrať rozdielne, majú iné schopnosti a vlastnosti. Dobrou správou však je, že nie ste pripútaný k tomu, ktorý si vyberiete na začiatku. Odomykať si ich budete zároveň s levelovaním vašej postavy. Tento fakt spolu s tým, že po každej expedícii dostávate nové typy zbraní a schopnosti nám dokopy dáva možnosť neustále experimentovať so štýlom hrania a výbavou.
Ja som si osobne na začiatok vybral Rangera. Ten sa zdá byť ako univerzálny Javelin, ktorý nie je ťažký na ovládanie, a to sa mi pozdávalo ako dobrý štart na naučenie sa základov samotnej hry. Zbrane však nie sú jediná vec, ktorá zo súbojov robí zážitok. V hre som našiel veľa typov zbraní, ktoré sú proste neefektívne a zbytočné. Dôležité sú aj samotné schopnosti vášho obleku. Každý má nejaké iné. V prípade Rangera sú to rakety, štít alebo granáty. Každý z oblekov má aj unikátnu špeciálnu schopnosť. Ak zapnete tú, ktorú má Ranger, automaticky vám zameria niekoľkých nepriateľov a po stlačení tlačidla streľby na nich vypustí samonavádzacie rakety. Tú pravú zábavu však spoznáte vo chvíli, keď si odomknete nový oblek. V mojom prípade to bol rýchly Interceptor, a to som mal čo robiť, aby som zistil, čo vlastne robím. Je neuveriteľne obratný, vyskočiť dokáže až trikrát po sebe a je neskutočne rýchly. Hneď po tom, čo som v ňom strávil prvú minútu som sa začal tešiť na to, ako budem experimentovať s jeho výbavou. Nielen však s Interceptorom ale aj s ostatnými, hneď ako si ich odomknem.
Mnoho hráčov si však obľúbilo Storma. Je to najmä vďaka tomu, že využíva rôzne elementy ako svoje schopnosti a dokáže sa vznášať nie pár sekúnd, ale niekoľko minút vkuse. Jeho schopnosti využijete najmä ak ich budete dobre kombinovať, čo nielenže udelí bonusové poškodenie nepriateľom, ale odmení vás aj parádnymi výbuchmi a vizuálnym poškodením. Najdôležitejším faktom je však ten, že tento Javelin ako jediný nepotrebuje pristávať každých pár sekúnd na zemi. Dokáže letieť pomerne dlho a konečne dodáva vlastnosť, ktorá hre tak chýba. Dynamickosť. Jedným preletom môžete vyriešiť nebezpečenstvo v úzkych tuneloch, preletieť ponad stromy a potom z výšky sledovať bojové pole pod vami a pomáhať svojim kolegom. To všetko bez toho aby ste o pár sekúnd museli na zem kvôli prehriatiu.
Koniec hry je svojský. Dostať sa k nemu musíte cez rôzne malé misie, ktoré sa neustále opakujú.
Všeobecne platí, že ani jeden Javelin by nemal mať problém odletieť mimo palebnej zóny nepriateľov, ak budete náhodou v úzkych. Problém nastáva, ak bojujete so špeciálnymi, silnejšími nepriateľmi. Veľa z nich využíva ohnivé útoky, a to prehrieva vaše obleky. Jednoducho sa tak môže stať, že ostanete pripútaní k zemi a jediné, čo môžete urobiť je skákať okolo neho a snažiť sa prežiť. Je to naozaj škoda, keďže veľkou výhodou súbojov v Antheme je, že ich môžete viesť z výšky. Lietať okolo nepriateľov, zasadiť rozhodujúci úder a opäť sa vznášať nad zemou a zistiť situáciu. Ak o túto možnosť prídete, hneď sa vám súboje budú zdať trochu nudné, keďže nevyužívate to jediné, v čom hra naozaj vyniká. Koniec hry je svojský. Dostať sa k nemu musíte cez rôzne malé misie, ktoré sa neustále opakujú. Vašou motiváciou by mala byť lepšia výbava, ako odmena za splnenie misie. Častokrát je to však nedostačujúca odmena za vaše trápenie. Veľkým sklamaním je aj scéna, ktorá nasleduje po záverečných titulkoch. Ukazuje nám to, čo by sa teoreticky mohlo stať ďalej. Je to však skôr len prázdny sľub než niečo, čo by vás malo naladiť hrať ďalej a stále dookola.
Anthem pri svojom vydaní nasadil zaujímavý model, keď hráči, ktorí si platia Origin Access Premier dostali prístup už o týždeň skôr. Taktiež ste sa mohli zúčastniť rôznych fáz testovania, ktoré majú odhaliť chyby a do plného vydania hry ich opraviť. Bohužiaľ sa tak pri väčšine nestalo. So smútkom v hlase musíme poznamenať, že asi ani jedná expedícia sa nezaobišla bez problému technického charakteru. Či už išlo o úplný výpadok zvuku, dlhé čakanie medzi ďalším zadaním misie alebo neuveriteľne dlhé načítavanie. Aktualizácia, ktorá vyšla v deň vydania by mala tieto problémy odstrániť, zdá sa však, že na veľa z nich sa „zabudlo“.
Osobitný odstavec by sme chceli venovať hudbe a zvukom. Nebude dlhý ale zaslúži si pochvalu. O hudbu sa postarala Sarah Schachner, ktorú možno budete poznať vďaka jej práci na hudbe v hrách, ako Assassins Creed Origins alebo Call of Duty: Infinite Warfare. Je to soundtrack, ktorý budete počúvať ešte dlho po tom, čo na hru možno aj zabudnete. Ďalším veľkým plusom sú zvuky. Užívať si budete každý granát, každý výstrel, každé zapnutie trysiek na vašom obleku. Škoda len, že zvuky nestačia k tomu, aby ste mali poriadny herný zážitok, aj keď to určite jeden z faktorov.
Anthem je hra plná skvelých nápadov, ktorá trpí tým, že nie sú dotiahnuté dokonca. Je to hra, ktorá stavia na základoch hrania s priateľmi ale paradoxne je najlepšie, ak ju hráte samostatne. Má skvelý námet na príbeh, ktorý je pochovaný vďaka opakujúcim sa misiám, ktoré nepredstavujú žiadnu výzvu, nič nové do príbehu vám nedajú, a aj keď sa hra snaží vám príbeh vyrozprávať počas toho, ako ste na expedícii, nič z toho nemáte, keďže nie je čas sa venovať príbehovej stránke. Dokonca aj jediná, naozaj skvelá vec na hre – lietanie – je často prerušovaná tým, že sa vám oblek zahrieva a musíte každú chvíľu chodiť po zemi a čakať. Ľahko sa tak môže stať, že vás vaši kolegovia predbehnú, dostanú sa k misii skôr a než sa vy dostavíte na miesto, oni pôjdu o dom ďalej. Tým pádom všetky cesty opäť vedú k tomu, že z príbehu nemáte nič. Všetci hráči vedia, že hra bez príbehu je sklamanie. Ešte väčšie sklamanie je však hra s príbehom, ktorá ho nedokáže poriadne využiť. A to je (bohužiaľ) Anthem.