Tak sme sa konečne dočkali. Trvalo to len niekoľko rokov, množstvo trailerov a reklamných textov, ktoré sľubovali nezabudnuteľné pirátske dobrodružstvo. Nejeden hráč si musel pomyslieť, že po toľkých rokov vo vývoji to bude minimálne pirátska hra roka. Nuž, nie vždy dĺžka vývoja značí prepracovanú hru. V prípade Skull and Bones to značilo skôr problémy. Aká je teda hra? Oplatí sa hrať? Zvládli v Ubisofte vytvoriť AAAA hru, ako tvrdil šéf štúdia? Na to odpovie naša recenzia.
Je len veľmi málo hier, ktoré ma prinútia vzdať sa všetkého ostatného, aby som sa mohol ponoriť do herného sveta tej danej hry a nič iné neriešiť. Veľmi som dúfal, že Skull and Bones bude jednou z nich, s bohatými kulisami Indického oceánu, neustále rastúcou hromadou pirátskej koristi a flotilou rôznych lodí – základom vašej vlastnej flotily. Bol som pripravený prijať svoj osud pirátskeho kráľa.
Keby tak vyšla skôr
Toto moje tvrdenie hneď na úvod vysvetlím narovinu. Skull and Bones ma napriek veľkým nádejam k tomuto pocitu nepovzniesol. Jednoducho som musel hrať aj iné hry, aby som si oddýchol od nekonečnej slanej vody a plavenia sa proti vetru. To však neznamená, že som si čas strávený vo vodách Indického oceánu neužil. Práve naopak – užil, ale len do istej miery.
Od jej vydania 13. februára som sa pristihol pri tom, že pravidelne pokračujem v hádzaní kotvy v prístavoch. V krátkych, prudkých súbojoch a misiách som postupne zväčšoval svoje teritórium aj reputáciu – a úprimne, aj svoj šatník. V mojich očiach má Skull and Bones presne takú energiu ako čipsy s príchuťou horčice alebo octu. Chceš to skúsiť ale vieš, že to asi nebude také dobré. Nakoniec ich zješ, lebo nič iné nie je a postačí aj to. Inými slovami Skull and Bones mal vyjsť pred rokmi a bola by to úžasná hra. Predĺžený vývoj hre absolútne nepomohol, rovnako tak ako vyjadrenie šéfa Ubisoftu.
Všetci nabok, idem zbierať suroviny
Pohľad na život očami piráta bude vždy niečím fascinujúci. Od ikonických trojrohých klobúkov až po éterickú povahu lode duchov – je to svet, v ktorom sa môžete jednoducho stratiť.
Učitelia alebo filozofi vám možno povedia, že všetko sa to odvíja od pocitu slobody na mori, ale buďme úprimní: niekedy stačí naozaj parádna loď. V hre Skull and Bones je vaša loď vaším najlepším priateľom. Keď sa nemôžete spoliehať na kráľa, krajanov, dokonca ani na vietor, vaša loď je to, čo vám pomôže prežiť.
Hoci proces získavania zdrojov na výrobu nových lodí môže byť síce únavný, výsledok je odmeňujúci a ja som si vychutnával pocit, keď som vytrvalo naháňal menšie loďky pri hľadaní vzácneho nákladu. Každá loď má jedinečné a zaujímavé vlastnosti, ktoré zo mňa v kombinácii s výberom zbraní a nábytku urobili na vlnách beštiu. Ale áno, trvalo to dosť dlho a investovať som musel niekoľko večerov.
Skull and Bones je asi fajn
Rýchlo som sa naučil vyberať správne plavidlo na správny účel – najmä v situáciách, keď hrozili súboje. A tie teda hrozili takmer neustále. Niektoré lode majú väčší úspech pri odolávaní bombardovaniu. Iné majú čistejší, užší okruh otáčania na manévrovanie proti rýchlo sa pohybujúcim lodiam a ďalšie boli ako stvorené ohňom a sírou na rozpútanie vojny v obrovskom meradle.
Väčšinu svojho majetku som vynaložil na možnosti prispôsobenia pre svoje preferované plavidlá a cítil by som sa osobne dotknutý a orazený zakaždým, keď by ma nepriateľ poslal ku dnu. Niekedy to bolo až frustrujúce, pretože dostať sa cez magickú hranicu lode levelu 8 je naozaj grind.
Aj keď by som nepovedal, že súboje v Skull and Bones sú nejakým zvláštnym spôsobom jedinečné, tento proces zžitia sa s vašou vybranou loďou ma určite na dlhú dobu odklonil od myšlienky ako by sa to dalo urobiť lepšie. Je to urobené fajn. Okej. Dobre. Môže byť. To sú ale všetko slová, ktoré označujú priemer a musím povedať, že presne taká hra je Skull and Bones. Jednoducho priemerná.
Radosť spustiť kotvu v prístave
Asi najobľúbenejšou časťou dobrodružstva bolo, že vždy, keď som sa po splnení úlohy alebo bitke vrátil do prístavu Sainte-Anne, pestrá posádka čakajúcich námorníkov a ničomníkov ma vítala radostným pokrikom, ktoré dokonca reagovali na aktuálne udalosti. Dialógy sa týkali konkrétnych činov a úspechov, ktoré som na svojich cestách dosiahol a postavy moje činy oslavovali veselým, úctivým tónom. Je to fajn pocit zadosťučinenia.
Je to taký druh srdečného privítania doma, aký by som chcel zažiť aj v iných oblastiach svojho života. Vraciate sa domov po náročnom tréningu v posilňovni? Obdarte ma niekto potleskom za dosiahnutie nového osobného rekordu. Nespôsobil som zápchu, keď som musel na rušnej dopravnej tepne zaparkovať pozdĺžne medzi autá? Nech sa prosím po krajine rozozvučia ovácie za môj pokoj pod tlakom.
Pri všetkých svojich vrcholoch má Skull and Bones aj svoj podiel lodných potkanov, ktoré rozožierajú dosky a poznačujú zážitok z hrania. Od naliehania mojej posádky na nekonečné opakovanie toho istého šantu až po chyby, ktoré vedú k vyskakovaniu nepodstatných informácií, je ešte potrebné obrúsiť hrany, aby sa hra dostala aspoň to čiastočného štádia, v ktorom mala byť pri vydaní.
Zatiaľ čo s námornými pesničkami sa dokážem zmieriť, vyskakovacie okná boli agresívne a pôsobili rušivo – najmä vzhľadom na to, koľko priestoru na obrazovke zaberajú. Sú naozaj obrovské. Pri viacerých výpravách na šíre more som sa údajne ocitol označený, neoznačený, označený, neoznačený, označený a neoznačený tajnou pašeráckou sieťou The Helm a to všetko v rýchlom slede. Stávalo sa to dokonca aj vtedy, keď som bol na nevinnej výprave za surovinami na lodiach, nepripravených na vojnu. Tak sa rozhodnite či po mne idete alebo nie prosím.
Samozrejme, chybičky
Okrem týchto chýb sú tu aj mechanizmy jadra hry, ktoré sa zdajú byť ťažkopádne. Časti hry odohrávajúce sa na súši sú akési nesvoje a pôsobia divne. Vlastne celý účel zakotvenia spočíva výlučne v nákupe tovaru, zadávaní úloh a občasnom zbieraní kokosových orechov, delových guľ a podobne.
Je zrejmé, že ide o námornú hru a že väčšina by sa mala odohrávať na mori – čo je aj pravda, ale je premárnenou príležitosťou nemať žiadne ciele na súši okrem “nájdi túto lokalitu a vykopaj tamtu truhlicu”. Najmä vzhľadom na detaily a pekné prostredie, ktoré tieto lokality ponúkajú.
Aj keď ste vydaní napospas moru, stále sa v ňom nájdu momenty, ktoré vás z neho vytrhnú. Prekonávanie obrovských plôch otvoreného oceánu môžu byť rovnako zábavné ako nudné. Nudné napríklad keď neustále boujete proti vetru, ktorý akoby naschvál fúka vždy opačným smerom. Na druhú stranu ak na otvorenom mori narazíte na obrovskú búrku, je neuveriteľne zábavné zápasiť s obrovskými vlnami a sledovať ako všade okolo vás šľahajú blesky.
Ale späť k frustrujúcemu vetru. Jeho meniaci sa smer často ovplyvňuje vašu cestu – nie je to typ hry, pri ktorej sa môžete jednou rukou pohybovať, zatiaľ čo druhou kontrolujete telefón. Aj keď by ste mohli namietať, že je to dobré pre ponorenie sa do hry, sú tu značné úseky, kde zväčša len dochádzate.
Čo ponúkne koniec hry
The Black Market (teda čierny trh) je hráčom predstavený hneď na začiatku ako vedľajšia činnosť pri lúpeži a preprave kontrabandu s prenasledovaním zlodejov a výrobe rumu a ópia z ukoristených surovín. Znovu sa však objavuje ako ústredný motív na konci hry a predstavuje PvP aj PvPvE súboje, ktoré v prípade úspešného dokončenia pomáhajú vybudovať výrobnú sieť sieť. Tá každú hodinu generujú určité množstvo “endgame” meny v Skull and Bones – Pieces of Eight (alebo pre účely našej recenzie – osmičky).
Každú z týchto továrni je potrebné každú hodinu v hre financovať striebrom a každú výplatu Osmičiek je potrebné ručne vyzdvihnúť a priniesť späť do pirátskeho útočiska, čo je nebezpečné, pretože v neskorej fáze hry na vás číha viac možných útokov. To je samo o sebe časovo náročné, najmä keď som chytil hŕbu ťažko zarobených Osmičiek, z niekoľkých tovární a každú treba financovať a ručne vyberať. Pohodu hlavnej linky hry tak nahrádza neustály pocit úzkosti, ktorý ale niektorí ocenia. Všetky továrne a s nimi spojené rebríčky sa po začatí ďalšej sezóny vynulujú. Je tu toho veľa pre tých, ktorí chcú zostať. A tiež pre tých, ktorí majú radi takzvaný grind.
Stret hráča proti hráčovi
Režim, alebo stret PvP je často na smiech, ale v dobrom slova zmysle. Najmä v situáciách PvPvE, kde môže byť na malej vodnej ploche až desať lodí a akcia je neúprosná. Kampaň je dobrou zábavou pre milovníkov lodí, ale pre každého, kto túži po niečom náročnejšom než je získavanie materiálov na šírom mori, je to miesto, kde hra dostáva grády. Je prirodzene stále zviazaná s grindom – tie Osmičky sa predsa nerodia ľahko – ale je pestrejšia a zábavnejšia a vyžaduje viac premýšľania venovaného výzbroje lode.
Robiť to v kooperácii je samozrejme väčšia zábava ako robiť to sám; to isté sa dá povedať o akejkoľvek hre. Ale spájať sa ad-hoc s náhodnými kolegami s výrazne odlišnými predstavami o tom, čo by sa malo robiť na veľkom úseku vody, znamená, že sa to málokedy oplatí. Pretože bez ohľadu na to, ako blízko alebo ďaleko som od týchto domnelých spolupracovníkov, sila nepriateľských lodí je väčšia. Kvôli tomu sa málokedy oplatí zaplatiť vyššiu korisť. Vezmite si kamaráta, ktorý sa bude držať nablízku a nebude blúdiť a kooperácia bude stáť za to.
Záverom
Nemyslím si, že Skull and Bones je katastrofou, ktorú mnohí očakávali. Ak si také The Division 2 alebo Suicide Squad dokážu nájsť nadšencov, mám pocit, že táto lodná hra bude žiť okrajovým životom a navštevovať ju budú najmä nadšenci pirátskych akcií. Podobne ako to bolo v prípade napríklad For Honor. Ak už niečo, tak si vážim jej cieľavedomosť. Na PlayStation 5, na ktorom som Skull and Bones hral, bežala dobre, len občas jej padali snímky v rušnejších súbojoch, teda keď sa stretlo naozaj veľa lodí v súboji.
Skull and Bones mám rád, ale zároveň mi vadí. Má predpoklady na skvelú pirátsku hru, ale brzdí ju live-service model. Nedá sa porovnať s desať rokov starou hrou, ktorá ju inšpirovala. Napriek tomu očakávať od herného trháku o plachtení na veľkých nemotorných lodiach, že v roku 2024 bude niečím iným, je bláznivé. Neexistuje spôsob, ako by Skull and Bones mohlo práve teraz existovať v inej podobe. Takže musíme brať, čo je a buď hre venovať čas, alebo ju “pustiť k vode”.