Brány pekelné sa po štyroch rokoch opäť otvorili. Tentokrát však opäť v trochu pozmenenom štýle. Či je to na škodu, alebo to hre len pridáva na jedinečnosti, si povieme v našej recenzii.
Posledný Doom, ktorý sme si mali možnosť zahrať, vyšiel v roku 2016 a bol to akýsi nový dych, ktorý sa iD Software snažilo tejto už kultovej sérii vdýchnuť. Chvalabohu im to vyšlo a Doom si okamžite dokázal opäť získať hráčov. Hra bola preplnená príšerami, bola rýchla a svižná, plná metalových tónov, ktoré hráčov ešte viac povzbudzovali do boja. Keď tento Doom opäť priviedol značku do súčasného sveta, Eternal sa zdal byť veľkým krokom vpred. Herné mechaniky odstraňovania častí démonov sa hráčom okamžite zapáčili a z vás sa stal Doom Slayer, ktorý nepozná strach, je nie len najsilnejší, ale aj najšikovnejší.
Ak by sme mali nový Doom recenzovať len pár slovami, povieme, že ide v podstate o efektívne využitie všetkých prostriedkov, ktoré máte na zničenie čo najväčšieho počtu démonov a príšer – ideálne všetkých. Zdravie, muníciu a brnenie nájdete vo svete len sporadicky a vašou najlepšou taktikou, ako ich získať, bude masakrovať nepriateľov rôznymi spôsobmi. Ak potrebujete zdravie, použijete glory kill. Spoznáte ho tak, že nepriateľ je vizuálne zvýraznený. To vám poskytne doplnenie vášho zdravia. V prípade, že potrebujete brnenie, použijete váš nový plameňomet. Stačí démonom naservírovať trocha ich vlastnej pálivej medicíny a brnenie sa z nich len zosype. Vaša motorová píla tiež nezasadne prachom, použijete ju vtedy, keď budete potrebovať muníciu alebo, povedzme si pravdu, keď budete mať chuť len tak prerezať démona na polovicu. Munícia je potom len príjemný bonus.
Avšak na to, aby ste sa udržali v hre nažive, nemôžete len tak pobiehať okolo a ničiť všetko čo vám príde do cesty. Keď to skúsite, veľmi rýchlo prídete na to, že vám buď došla munícia, alebo zdravie. Namiesto bezhlavého pobehovania okolo a ničenia musíte pobehovať okolo rozumne a ničiť. Na to, aby ste z potýčky vyviazli živý, potrebujete pravidelne striedať glory kills, motorovú pílu, prípadne plameňomet. Pravidelné dopĺňanie života a munície je základom. Rozmýšľať musíte aj nad tým, akú zbraň použiť na konkrétneho démona. Už to nie je Doom Slayer, ktorý dokázal všetko vyriešiť jednou brokovnicou (aj keď áno, dá sa to). Väčšina tých silnejších nepriateľov má slabé miesta, ktoré musíte odhaliť a zamerať sa na ne. Keď tak spravíte, pripravíte démona o jeho najsilnejšie zbrane a rýchlo ukončíte jeho pôsobenie v démonickom svete.
Jednou z nevýhod tejto hry je aj fakt, že zo začiatku môže pôsobiť zložito. Ponúka množstvo vylepšení, nastavení, dodatočných nastavení a dodatočných vylepšení k vylepšeniu. Pocit, že si to všetko musíte zapamätať a brať pri hraní rýchlej hry na vedomie, môže viesť k miernej frustrácii. Otvárať výber zbraní a každých pár minúť si čítať špecifikácie a účinnosť zbrane tiež zabíja rýchlu akciu, ktorá je v Doome na prvom mieste. Jednoducho bude pár hodín trvať, kým si na všetko zvyknete a budete v tom mať prehľad. Nie je však žiadna hanba v hre trénovať a zomierať.
Povzbudzujúcim faktom pre hráčov by malo byť aj to, že akonáhle si všetko dostanete do hlavy a do rúk, z hry sa stane nesmierne rýchla, akčná, dynamická a brutálna zábava. Z vás sa zas stane nebezpečný a (čo je pre démonov smrteľné) najšikovnejší likvidátor. Doom: Eternal nestavia na vycibrenom mierení zbraňou, ale na tom, aby ste si každý krok plánovali. Výsledok vášho snaženia by mala byť horda mŕtvych démonov a vy nažive. Zatiaľ čo budete likvidovať jedného nepriateľa, musíte sa pozerať po ďalšom, z ktorého potrebujete zdravie alebo muníciu. Z niektorých je jednoduchšie dostať zdravie, z iných muníciu. Všetko je o plánovaní. Hráči, ktorí radi plánujú a dodržiavajú určené, majú pred sebou ich osobnú hru roka.
Všetka táto matematika, ako sa udržať nažive, je však to, čo z nového Doomu robí zábavu. Je tu však ešte jedna vec, ktorá je neodmysliteľnou druhou polovičkou celku s názvom Doom: Eternal. Pohyb po bojisku. Ten bol vylepšený a ponúka nové možnosti, ako sa v súbojoch pohybovať. Každý veľký súboj sa odohráva na mape, ktorá ponúka rôzne územia. Či už vo vzduchu alebo pod zemou, alebo aj aj. K dispozícii máte hneď niekoľko možností, ako sa vystreliť do vzduchu alebo prejsť portálom, ktorý vás prenesie na druhú stranu bojiska. Ak práve nemáte k dispozícii žiadny portál ani launch pad, pomôže vám dvojitý skok alebo rýchly „úhyb“ do akejkoľvek strany. Dizajn máp však nebude stále len med lízať, aj táto hra má svoje chyby, alebo lepšie povedané, pasce, do ktorých sa môžete chytiť. To myslíme doslovne, občas sa hlavne v menších priestoroch stane, že sa jednoducho zaseknete. Ešte len vtedy pocítite, aký rozdiel je medzi dobre vypočítaným presunom po bojisku a zaseknutím sa o stĺp. Vieme vám to povedať celkom presne – asi 95 percent vášho zdravia.
Aj keď sa to teraz môže zdať tak, že vás od hry skôr odstrašujeme, opak je pravdou. Radi by sme vás na ňu nalákali, ale upozornili na všetky fakty. A faktom je, že Doom musíte jednoducho dostať do ruky a zžiť sa s tým, čo od vás chce. Pokiaľ budete ignorovať spôsob, akým vývojári chceli aby sa Doom hral, nebude vás baviť a čoskoro od neho upustíte. Ak sa však poddáte, nevzdáte a naučíte sa, čaká vás odmena v podobe novinky, ktorá robila z Doomu (2016) tak skvelú vec.
Medzi súbojmi budete čas v hre tráviť pravdepodobne hľadaním tajných ciest a odmien, ktoré sú všade po mape ukryté. Využívať na to budete hlavne pohybové schopnosti, ktoré sme si popísali skôr. Nachádzať môžete nielen zberateľské hračky alebo odmeny, ale taktiež vylepšenia zbraní a výbavy. V novom Doome sa dokonca na objavovanie mapy kladie ešte väčší dôraz, než u jeho predchodcu. Niektoré hlavolamy a miesta, kam sa musíte dostať, môžu vyzerať zložito a verte nám, že aj sú. Častokrát je to tom, či ste ochotní pri tom stráviť čas navyše a obetovať 5 alebo 6 pokusov, kým dosiahnete svoj cieľ. Báť sa však nemusíte, pokiaľ spadnete do priepaste, vaším trestom bude len pár bodov zo života dole a nie reštart celého levelu.
Dĺžka kampane vo veľkom závisí od toho, na akej obťažnosti hru hráte, či ste už s mechanikou Doomu oboznámení a ako dlho vám bude trvať adaptovať sa na novinky v hre a zložitejší systém vylepšovania vecí. V priemere však hra ponúka kampaň na 15 hodín, ak sa rozhodnete, že pozbierate aj väčšinu skrytých predmetov a vylepšení a vyriešite hlavolamy na mape. Ak sa rozhodnete, že vám stačí len príbeh, zvládnete to aj za menej hodín. Čo sa príbehu týka, Doom stavil v tomto prípade na trochu vážnejšiu nôtu, aj keď nevieme celkom, ako to máme brať. V jednom momente máte prerušiť „Zasadnutie démonov“, čo je samo o sebe vtipná formulácia, na strane druhej sa dostávate do pozície, keď neviete, či sa máte zasmiať alebo to brať vážne. Všetko však naznačuje tomu, že príbeh chce byť vážnejší aj napriek tomu, že je to Doom. Na druhej strane, ak sa v príbehu nevyznáte, o veľa neprídete. Pôžitok z hry prichádza zo samotnej hrateľnosti, nie priamo z príbehu.
Ako doplnok ku kampani je k dispozícii aj multiplayer, ktorý sa ukrýva pod názvom Battlemode. Prináša so sebou tradičnejšie súboje, podobné ako poznáme z Doomu 2016. Vašou úlohou je rýchlo vziať zbrane a strieľať po sebe. Princíp hry je jednoduchý, jeden z hráčov je Doom Slayer, zvyšní dvaja sú démoni. Multiplayer je v tomto prípade zábava hlavne vďaka možnosti vyskúšať si hru aj za démona, avšak opäť tu existuje istá krivka, ktorú si musíte osvojiť a naučiť sa ju. Ako démoni, tak aj Doom Slayer majú špeciálne schopnosti, ktoré môžu používať. Môžu napríklad vyvolať menších nepriateľov – pomocníkov, ktorí budú bojovať po ich boku, alebo zabrániť súperovi dvihnúť zo zeme zbrane. Ako celok je to však príjemný oddych od hlavného príbehu, pokiaľ si chcete vyskúšať niečo iné, ale stále ostať v tej istej hre.
Napriek tomu, že zo začiatku bude možno ťažké dostať sa do hry, odmenou vám bude niekoľko hodín poriadnej, pekelnej akčnosti s rýchlymi súbojmi, kde ale musíte poriadne premýšľať, ako ďalej. Príjemným spestrením je aj väčší dôraz na logickú stránku hry a hľadanie skrytých odmien po mape. Graficky vás hra zaujme taktiež. Všetky lokácie sú spracované na vysokej úrovni. Ponúkajú pastvu pre oko, keď je na mape pokoj a máte čas sa pokochať výhľadom z útesu. Hrateľnosť je taktiež dobre zvládnutá a stačí sa do nej len dostať a nezabudnúť využívať všetky schopnosti, ktoré Doom Slayer má. Bonusom je hudba, ktorá vás v súbojoch nabudí, aby ste podávali lepší, ale hlavne rýchlejší výkon. Ak hre dáte šancu a budete robiť, čo sa od vás očakáva, odvďačí sa vám skvelou zábavou, ktorú jednoducho nemôžete odmietnuť.