Vysnené sa stalo skutočnosťou a po dlhých deviatich rokoch sme sa konečne dočkali druhého pokračovania Dead Island. No aj napriek tomu, že si hra prešla takzvaným vývojárskym peklom a vystriedali sa na nej tri rôzne štúdiá, výsledok vôbec nie je na zahodenie. Ba čo viac, hra je prekvapivo zábavná a trúfam si povedať, že poteší nejedného fanúšika.
Začnem ale pekne od začiatku a pozrieme sa aj do histórie. Na hre malo pôvodne pracovať štúdio Techland, ktoré malo na starosti aj prvý Dead Island. Namiesto toho sa však rozhodli pre spoluprácu so štúdiom Warner Bros. a vydali sa vlastnou zombie cestou v podobe Dying Light. Hra Dead Island 2 bola oznámená ešte v roku 2014 a prešla náročným vývojovým obdobím kvôli viacerým zmenám v štúdiách, ktoré na nej pracovali. Na vývoj Dead Island 2 bolo pôvodne v roku 2012 najaté štúdio Yager Development, ktoré však bolo v roku 2015 z projektu odvolané a nasledujúci rok nahradené štúdiom Sumo Digital. Sumo Digital pri projekte tiež nevydržalo do konca. V roku 2019 sa vývojármi stalo štúdio Dambuster, interné štúdio spoločnosti Deep Silver. A presne to štúdio to dotiahlo až do, dovolím si povedať, úspešného konca. Toľko z histórie – poďme na hru!
Vitajte v pekle, ale už nie vývojárskom
Dead Island 2 je akčná RPG z pohľadu prvej osoby, ktorá sa odohráva na pozadí rovnakej zombie nákazy, ktorá spôsobila chaos v príbehu pôvodnej hry. Séria sa presúva z fiktívneho ostrova Banoi do Los Angeles, ktoré, ako iste viete, rozhodne nie je ostrov. Vzhľadom na názov série je to zvláštny krok, ktorý sa však dá odpustiť, akonáhle ho začnete skúmať, pretože polootvorený svet a prostredie hry sa ukáže ako jeden z jej najlepších aspektov.
Žiadna z herných lokalít, ktoré navštívte, nie je obrovská, ale niekoľko z nich je dostatočne veľkých a bez ohľadu na ich veľkosť je každá zóna plná tajomstiev, vedľajších úloh a množstva dôvodov, prečo odbočiť z hlavnej príbehovej cesty. Dead Island 2 sa vyhýba skutočnému otvorenému svetu v sandboxovom štýle v prospech menších, ale autorskejších lokalít s oveľa menším počtom opakujúcich sa prvkov. V konečnom dôsledku je to pre hru prínosom, pretože má tendenciu dosiahnuť pútavú rovnováhu medzi voľnosťou a lineárnym príbehom.
Polootvorený svet a prostredie hry sa ukáže ako jeden z jej najlepších aspektov.
Dizajn herného sveta sa spolieha na nepriame cesty. Napríklad pri skúmaní móla vás ploty prinútia uhýbať a postupovať cez autodrom, aby ste sa dostali na druhý koniec, čím sa vytvárajú nové kulisy a vy neustále kľučkujete nepredvídateľným svetom. Na pláži sa často dajú preskúmať výklady obchodov, ktoré vás odmenia skvelými zbraňami, peniazmi na vylepšenia alebo inými tajomstvami. Cez Los Angeles vedie len málo priamych ciest a za každým rohom nájdete ďalšie príšery, no aj poklady a odmeny. Vracanie sa späť je bežné, najmä pri riešení viac ako 40 vedľajších misií, ktoré hra obsahuje popri 24 hlavných úlohách. Je dôležité poznamenať, že sa nemusíte snažiť splniť všetky vedľajšie úlohy a objaviť všetky tajomstva hneď keď prídete do novej zóny. Pri prvom prechode ktoroukoľvek zónou ani nebudete môcť urobiť všetko. Niektoré vedľajšie misie dokonca vyžadujú, aby ste najprv splnili hlavnú misiu v inej zóne a až potom sa vrátili späť. Prechádzajte teda hrou tak, ako to cítite.
Vyberte si svojho ničiteľa
Prechod svetom „HELL-A“ nie je len o prechádzke po promenáde na Venice Beach alebo o putovaní po honosnom Beverly Hills. Ide hlavne o to, aby ste umlátili, sťali, zmrzačili alebo inak odstavili z cesty nespočetné množstvo zombíkov. Dead Island 2 vcelku solídne zvláda súboje prostredníctvom dostatočnej rozmanitosti nepriateľov aj zbraní, ako aj uspokojivého bojového systému, ktorý pôsobí premyslene ale má svoje muchy. Napríklad blokovanie útokov, ktoré doteraz neviem správne načasovať a začínam rozmýšľať či je to mnou, alebo hrou. Aj po zdolaní hlavného príbehu som stále objavoval nové zbrane, vrátane niektorých s vlastným menom, ktoré predstavujú najlepšiu dostupnú korisť v hre. Každá zbraň, či už ide o sekeru, francúzsky kľúč, bejzbalovú pálku alebo jednu z mnohých ďalších, pôsobí inak a vybrať si môžete aj z desiatok blueprintov, ktorými si môžete každú zbraň niekoľkokrát upraviť a dodať jej takzvané stavové efekty (elektrický, ohnivý, …), ako aj bonusy pre vami vybraného „ničiteľa“, ktorých je dokopy šesť.
Dead Island 2 vcelku solídne zvláda súboje prostredníctvom dostatočnej rozmanitosti nepriateľov aj zbraní.
S takou rozmanitosťou zbraní sa viete dobre pripraviť na rôznych zombíkov. Štúdio Dambuster zostáva verné pôvodnej hre tým, že znovu predstavuje mnohé z tých istých tried zombíkov, hoci teraz s väčšou rozmanitosťou ich jedinečných imunít. Napríklad elektrizovaní zombíci, ktorých nemožno zabiť elektrinou, pretože, nuž, s tým bojujú celý svoj neživot. Samozrejmosťou sú aj úplne nové typy zombíkov, ktoré sa nikdy predtým v sérii Dead Island neobjavili. Tajnou zbraňou hry Dead Island 2 je jej veľmi detailný model poškodenia – niečo, za čo si môže Dambuster zatlieskať. Každý jeden nepriateľ v hre je ako cibuľa a teraz nemyslím ako zlobor. Narážam na to, že z nich postupne môžete odsekávať rôzne časti, až kým sa nedostanete k jadru a to v podstate akoukoľvek zbraňou, ktorú práve máte v ruke. A tiež pravdepodobne zapáchajú.
Kombinácia všetkých zbraní s veľmi rozmanitými hordami zombíkov robí z každého stretnutia niečo, nad čím sa treba zamyslieť. Málokedy sa stane, že môžete vypnúť mozog a prebiť sa cez nemŕtvych, aby ste sa dostali k cieľu. Vyskúšal som to niekoľkokrát ale rýchlo som zistil, že jednoducho “nedávam damage” a už som sa musel zamyslieť prečo. Každý boj si vyžaduje sústredený, premyslený prístup – a na moje prekvapenie zostáva pomerne náročný po celý čas. Ale väčšinu času tom dobrom smere, nie frustrujúcom. Väčšinu … k tomu sa ale dostaneme v nasledujúcich riadkoch.
Chyby, ktoré sa dajú odpustiť, ale nemuseli byť
Všetka táto chvála však nie je bez výhrad. Po prvé, náročnosť môže niekedy prerásť do pocitu nespravodlivosti. Nepriatelia sa množia rýchlo a hra vás málokedy nechá oddýchnuť. V kooperácii dvoch alebo troch hráčov to väčšinou nevadí, keďže máte pomocné ruky. Ale v hre pre jedného hráča môžu niektoré stretnutia, ako aj neúnavné ničenie nepriateľov, spôsobiť, že budete mať pocit plávania proti prúdu rieky. Niekedy bude váš cieľ konkrétny nepriateľ, a hoci to hra dobre a dostatočne oznámi, môže byť ťažké predrať sa cez hordu. Tá sa totiž bude obnovovať dovtedy, kým sa k cieľu nedostanete a nezničíte ho.
Rovnako sa mi často stávalo, že po vyčistení jednej uličky od nepriateľov som sa posunul k ďalšej, no musel som sa vrátiť a už tam na mňa čakali nový priatelia. Prečo? Prečo tak rýchlo? Niekoľkokrát ma prekvapilo aj to, odkiaľ sa zombík vynoril zanezdajky za mojim chrbtom. Veď predsa pred chvíľou som všetko vyčistil. Veľmi rýchlo som zistil, že zombíci vychádzajú zo zdanlivo zavretých dverí alebo z kanálov na uliciach. Hovorím si dobre, povedzme, že by to bolo reálne. Avšak keď som na vlastný monitor videl ako sa zombík zrodil z hliny pod stromom len preto, že som tam práve stál, povedal som si a dosť. To už je trošku cez čiaru. Chápem – zombíci, vždy v strehu, ale nechajte ma aj vydýchnuť!
Po druhé, žiadna z mojich chvál na boj zblízka sa nedá aplikovať na boj so zbraňami. Zbrane sa v hre začnú objavovať približne v tretine príbehu, a hoci je aj v týchto zbraniach dostatok rozmanitosti, zbrane sú ťažkopádne a často pôsobia ako príťaž. Je zvláštne, že sa lepšie používajú, keď z nich strieľate bez priblíženia, než s priblížením. Ako keby ste mali spätný ráz, ktorý vzniká ešte predtým, ako vystrelíte. Spomaľuje to hranie so zbraňou, pretože to znamená neustále opätovné zameriavanie. Hoci v tejto logike by sa mohlo zdať, že brokovnice budú v poriadku, veď na nich málokedy používame optiku. Áno je to pravda, no napriek tomu sa zdali byť menej ničivé, ako by mali byť.
Klobúk dole Dambuster, ale nie za príbeh
Prieskum, boj a vylepšenia sú hviezdami programu, čo je dobré, keď je príbeh taký zabudnuteľný. Hoci pokračovanie napísal iný tím ako originál, Dead Island 2 trpí problémami, ako nevysvetlené a nepochopiteľné motivácie, nevýrazné dialógy a zlý záverečný akt, ktorý mohol byť určite o kus lepší. Hlavná zápletka je prvoplánová ako pri všetkých zombie hrách, filmoch a seriáloch. Je nákaza a vy ste imúnny. Bravó. Potešia (aspoň mňa osobne) ale časté vtipy a narážky na rôzne aktuálne situácie. Musím priznať, že som sa niekoľkorát aj úplne úprimné zasmial. Na druhú stranu – to nestačí. Ak by som mal vymenovať aspoň dve hlavné postavy (okrem môjho ničiteľa) dokážem povedať len Emma a Sam B., ktorý prišiel z minulej časti. Inak mi nič nenapadá a to som práve vypol hru. Veľká škoda.
Je nákaza a vy ste imúnny. Bravó.
Na to, že hra bola vo vývoji viac ako desať rokov, je malý zázrak, že Dead Island 2 vôbec vyšiel. Skutočnosť, že prišla v takom stave, že sa s ňou hráči môžu baviť počas celého jej príbehu a aj po jeho skončení – aj keď samotný príbeh je už len vedľajšou myšlienkou – je úspechom tímu, ktorý ju dostal do kedysi nepredstaviteľnej finálnej fázy. Pri nevýraznom príbehu hre Dead Island 2 ubližuje aj slabšia hrateľnosť a niektoré problémy s vyvážením, ale vďaka hlbokému systému boja zblízka a bohatému prostrediu je to lepšia hra ako pôvodná, čo je možno to najdôležitejšie, čo o nej môžem povedať po tom všetkom, čím si prešla.