Expeditions: A MudRunner Game – alebo Indiana Jones na kolesách

Keď v lete 2023 vyšiel prvý teaser na Expeditions: A MudRunner Game, bol som nadšený. V tom čase som totiž celé hodiny trávil, dá sa povedať, v jeho predchodcovi – Snowrunner. Po pár sekundách sledovania spomínaného teaseru mi však hlavou preletela myšlienka, či daný titul dokáže fanúšikov „série“ dostatočne zaujať.

Každým ďalším prezentovaným videom som bol presvedčený o tom, že nie. Nevidel som v tom zmysel. Lenže hru nemožno súdiť na základe videí. Na vydanie ortieľu si ju musíte zahrať. A to presne som spravil. Dokázali ma expedície nakoniec nadchnúť, alebo sa potvrdili moje prvotné obavy?

Nie je to Snowrunner 2

Hovorí sa – nie je všetko zlato, čo sa blyští. A platí to aj v tomto prípade. Expeditions so Snowrunnerom zdieľajú takmer na vlas rovnaké ovládanie, kopec nervov pri zdolávaní jednotlivých máp a v niektorých prípadoch aj rovnaké, či podobné vozidlá. Ale nie je to Snowrunner 2.

Expeditions musíme brať za samostatný titul. Osobne sa nestotožňujem ani s tým, že je to nejaký prequel či sequel k spomínanej hre. Expedície sú proste expedície. Či sa nám to páči, alebo nie. Ak teda čakáte Snowrunner 2 môžem s istotou povedať, že si ešte počkáte.

So Snowrunnerom ale hra zdieľa veľa spoločných vecí. Aj v tomto prípade sa na vás spolieha kopec ľudí, akurát že teraz to nie sú miestni, ale rôzni vedci či výskumníci. Tí vás posielajú do rôznych zákutí dvoch veľkých máp, ktoré sa v sebe členia na ďalšie menšie oblasti. Ak nepočítame päť úloh v rámci tutoriálu, tak v Arizone a Karpatoch na vás čakajú desiatky úloh, ktoré vás zabavia na dlhé hodiny. Osobne som v tom utopil desiatky hodín a veruže mám čo stále hrať.

Nehovoriac o tom, že k dispozícii už je aj Year Pass, ktorý časom sľubuje priniesť nové mapy a úlohy. Po obsahovej stránke tak hra v ničom nezaostáva.

Choď tam, nájdi dinosaura a príď späť, alebo vlastne ani nemusíš prísť späť

Expeditions: A MudRunner Game skôr než na samotnú cestu kladie dôraz na jej prípravu. Už to nie je len o tom vybrať si auto z garáže, sem tam si ho vylepšiť a ísť pre náklad, ktorý treba niekam odviesť. Ak totiž podceníte prípravu, garantujem vám, že o pár minút budete nadávať sami na seba. Verte mi, hovorím z vlastnej skúsenosti.

Skôr ako vyrazíte na expedíciu, budete si musieť vybrať správny, resp. v niektorých prípadoch požadovaný typ vozidla, na vozidlo naložiť potrebnú výbavu – novinkou je zdvihák či kotva, takže sa v ťažkom teréne už nemusíte spoliehať len na okolité stromy či stĺpy – a nakoniec si prizvať so sebou ešte nejakého spoločníka. Ten vám pridáva rôzne bonusy, napr. viac paliva, dlhší dolet dronu, presnejšie meranie hĺbky vodnej plochy pred vami či iné.

Problémom je, že ten spoločník či spoločníčka s vami v aute nesedí. A aj keď sa v hre objavuje hlas z vysielačky, nepatrí žiadnemu z dostupných špecialistov. Takže v aute sedíte celý čas sami. Inak zatiaľ môžete aj sami túto hru hrať, pretože Co-Op dorazí o niečo neskôr. Ale o tom neskôr.

Po tom čo sa na expedíciu dôkladne pripravíte môžete vyraziť. Zabudnite však na nejaké poľné cesty či nedajbože kúsok asfaltu. Tuna totiž vyrážate do divočiny so všetkým čo k tomu patrí. Škoda len, že jednotlivé oblasti vyzerajú rovnako. Chýba mi v nich väčšia variabilita. Nie je to Snowrunner, ale ten pekne vedel kombinovať miesta. Spomínanú divočinu môžete objavovať priamo jazdením, ale veľkou pomocou je pre vás novinka v podobe dronu.

Ten si nemusíte kupovať a oproti realite ani nepotrebujete riešiť licencie a preukazy, nakoľko má v sebe kameru. Limitovaní ste iba jeho dosahom a výškou. Viete si však pomôcť, keď si vyberiete vhodného špecialistu. Dron sa vám potom zíde nie len na objavovanie okolia, ale najmä na hľadanie skrytých zásob.

Po mape sú totiž roztrúsené vzdušné zásielky. Nájsť tak môžete kotvu, kanister s benzínom či šrot, ktorý následne môžete spracovať na diely do áut. Okrem toho nachádzate aj miesta s úlohami. Väčšinu z nich síce dostávate skrz vašu základňu, ale na mape sú aj menšie „zákazky“, ktoré môžete plniť. Všetky vyššie spomínané veci môžete objaviť aj prostredníctvom ďalšej novinky – ďalekohľadu. Osobne som ho však často nevyužíval. Ďalekohľad totiž funguje len skrz pohľad z auta a ak teda máte k dispozícii dron, s ktorým môžete vyletieť do vzduchu a ešte aj stovku metrov od auta, voľba je jasná.

Ako som už spomenul vyššie, obsahu je dosť. Problémom je jeho repetetívnosť a izolovanosť. Zväčša vás pošlú do nejakej oblasti, tam sa rozhliadnete pomocou dronu, prípadne niečo oskenujete alebo sa na zúbok pozriete zblízka alebo vyzdvihnete dôležitý kufrík s predmetom, ktorý potom odnesiete na určené miesto. Ak je úlohou niečo vyzdvihnúť a doručiť to na požadované miesto, je to super, lebo v opačnom prípade len prídete do oblasti, spravíte vyššie vymenované veci a expedícia sa pre vás skončila.

Jedným klikom sa vrátite do základne, kde si vyberáte ďalšiu expedíciu. Tým, že sa často nemusíte niekam vracať, tak sú tieto úlohy strašne izolované. Nepomáha tomu ani časté opakovanie toho istého – Choď tam, nájdi dinosaura a príď späť, alebo vlastne ani nemusíš prísť späť. A to je rozhodne škoda.

A čo gameplay?

Už zhruba vieme, o čom Expeditions: A MudRunner Game je. Vývojári v podstate neklamali, keď krátko pred vydaním hry o nej hovorili, že to bude ako hrať Indiana Jonesa na kolesách. Ale zastavme sa ešte pri samotnej hrateľnosti. Tá je veľmi podobná ako v Snowrunner, čaká tak na vás nastavovanie podvozku, prepínanie pohonu všetkých 4 kolies, zapínanie a vypínanie diferenciálu a ďalšie známe veci.

Novinkou je už spomenutý ďalekohľad a dron, ale rovnako tak nastavovanie tlaku v pneumatikách. Podľa toho, či ich nafúkate doplna, alebo ich trošku sfúknete, bude závisieť aj správanie auta na daných povrchoch. Táto funkcionalita bola vo veľkom prezentovaná aj v promo videách, ale v konečnom dôsledku to nie je až taká veľká vec. Nastavenie priľnavosti totiž ovplyvňuje len jazdu po skalách, resp. kameňoch. Jazdu v bahne či v močariskách tak nezlepšuje ani nezhoršuje. Záleží to potom na konkrétnych pneumatikách.

Miernou grafickou zmenou prešla aj garáž, či v tomto prípade stanica. Na jednotlivé autá nemôžete nabrať množstvo kanistrov, všetko má obmedzený počet. Zabudnúť však môžete na cisternu s benzínom, ktorú by ste mali celý čas so sebou a nemuseli tak zakaždým vypínať motor, aby ste neprišli ani len o liter benzínu.

Zabudnúť môžete aj na to, že si zo stanice vyberiete hneď dve tri autá, aby ste sa potom vedeli dotankovať. Tankovanie medzi autami nie je možné a čo je ešte zarážajúce, po prechode tunelom do novej oblasti sa neviete presadnúť do iného auta, a doviesť si ho do aktuálnej oblasti. Pri jednej misii, kde mi palivo dochádzalo len tesne pred cieľom, som na to nadával ako chorá sova. Aj preto je dôležitá príprava pred samotnou expedíciou.

Už sme tu načrtli tému kooperácie. Tá zatiaľ v hre nie je, ale vývojári ju sľubujú pridať. Ja však netuším prečo. Ako som napísal, nejde o Snowrunner. Tam to malo zmysel – vy ste si zasadli do auta s prívesom, kamarát do auta so žeriavom, vďaka čomu vám mohol naložiť požadovaný náklad. Ale čo budete robiť online v Expeditions: A MudRunner Game, to fakt neviem. Robiť každý svoju expedíciu, veď to proste nemá zmysel.

Prečo by som mal ísť s kamarátom riešiť jeho expedície, keď ho len oberiem o ten zážitok? Zaiste, aj v prípade kooperácie v SnowRunner, sa misie hrali tak, že raz ich spustil môj kamarát a potom ja, ale dalo sa to kombinovať. Keď som u neho nakladal, tak u seba som to viezol na miesto určenia a opačne. Áno, časom keď sme odomkli lepšie autá sa dialo to, že každý robil svoju misiu a ja som tak mapu prešiel rýchlejšie, ale v tomto prípade mi to nedáva zmysel už od začiatku.

Nádherná grafika a ešte lepšia fyzika

Čo nemožno hre vytknúť je skutočne prepracovaná grafika. Expedície oproti „predchodcovi“ z roku 2020 vyzerajú oveľa lepšie. Arizona sa síce nesie v jednej farbe, ale detaily skál sú urobené veľmi pekne. Oveľa väčšie nadšenie som mal pri prechode do Karpát.

Množstvo kvetov a zelene spracovaných do najmenších detailov skutočne budil záujem o ďalšiu a ďalšiu expedíciu. Mapa zrazu pôsobila živo a to tak ráno, na obed, podvečer i v noci. Áno, aj tu sa mení deň a noc a môžete medzi týmito časovými úsekmi ľubovoľne vyberať. Chýba však presný pojem o čase. Nenájdete ho ani pri zobrazení mapy, tak na to pozor.

Keď už sme pri noci, tak aj tá je spracovaná veľmi dobre. Tma bude vašim nepriateľom azda ešte viac než strmý svah či močarisko. Stačí moment a budete sa kotúľať až do rokliny.

Vývojári hry si dali záležať aj na fyzike, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou tejto série hier, v ktorej na ťažkých strojoch prekonávate zložité terény. Fyzika vám v prípade Expeditions: A MudRunner Game príde reálnejšia, pri jazde cítite takmer každé koleso zvlášť. Pri každom povrchu sa šoféruje o niečo ináč. Vylepšenú fyziku vidieť aj pri vonkajšom poškodení jednotlivých vozidiel či dokonca aj tom „vnútornom“ – teda motora, zavesenia a podobne.

Za zmienku ešte stojí zvuková stránka hry, ktorá poteší pozorné ucho hráčov. Zvlášť pri zvukoch motorov, počas jazdy, či obyčajného státia. Vtedy sa môžete započúvať do zvukov prírody.