The Medium – prvá, takmer dokonalá, exkluzivita pre Series X

Fanúšikovia hororu by sa mali mať na pozore. V hernom svete sa objavila ďalšia novinka, ktorá sľubuje poriadny hororový zážitok a tak trochu aj Silent Hill zážitok. Hovoríme o hre The Medium, ktorú nám prinieslo poštúdio Bloober Team. Potešia sa najmä majitelia konzol Xbox One a Series X/S, keďže ide o exkluzívny titul od štúdia, ktorý patrí pod Microsoft. Dalo by sa tiež povedať, že ide o prvú poriadnu hru vyvíjanú pre konzolu novej generácie od Microsoftu. Bude to však stačiť na dobré hodnotenie? Ako sa vývojári popasovali s novými technológiami a uspokojí vôbec táto hra hráčov túžiacich po troche strachu? To sa dozviete v našej recenzii.

Prečo to zdržiavať, povedzme si na rovinu, že The Medium je jedna z najlepších hororových hier za poslednú dobu. Niet sa však čomu čudovať, štúdio, ktoré nám ju prinieslo, má s týmto žánrom bohaté skúsenosti. Napríklad z hier Blair Witch alebo Layers of Fear. Obe tieto hry si odniesli vysoké hodnotenia a do čierneho trafili aj po tretíkrát. Čaká na vás fantastická grafika, skvelý príbeh a neuveriteľne kvalitne spracovaná audio zložka hry. Či už hudba, alebo zvukové efekty počas hrania. Samozrejme, žiadna hra sa nezaobíde bez technických nedostatkov, no tie sa šikovne ukrývajú za inak skvelou hrou, ktorú si užije každý fanúšik hororu.

Resident Evil bez zbraní

The Medium by sa dalo prirovnať k hre Resident Evil, ak si odmyslíme zbrane. V tejto hre žiadne nie sú, takže ide o ten typ hororovej hry, ktorá vás nebude zbytočne strašiť príšerami, ktorým musíte nasypať olovo do mnohých končatín. Táto hra od vás skôr chce, aby ste ju skúmali. Celý herný svet v The Medium si priam pýta, aby ste ho objavovali a dávali pozor na detaily. A práve tie detaily sú dôležité, keďže dotvárajú úžasnú strašidelnú atmosféru.

Svet duší však v The Medium nie je ničím príjemným alebo nadpozemským.

V hre hráte za postavu Marianne, ktorej hlas zapožičala herečka Kelly Burke a odviedla dobrú prácu. Marianne je niečo ako jasnovidec a vaším cestovateľským cieľom je hotel Niwa Resort. Vašou úlohou je nájsť Thomasa – muža, ktorý vám nechal záhadnú správu s prosbou, aby ste ho našli. Prečo teda nie, keď vašou odmenou majú byť odpovede o vašej minulosti, ktoré sa tak veľmi chcete dozvedieť. Ako médium je hlavná postava schopná komunikovať s dušami a pomôcť im prejsť cez pomyselný most „na druhú stranu“. Avšak, najväčším ťahákom z technologickej aj príbehovej strany je duálne zobrazenie herného sveta. The Medium prinieslo do hry zaujímavý koncept, ktorý sa podarilo naplniť. V hre sa totiž ľubovoľne môžete prepínať medzi reálnym svetom a svetom duší.

Dvojaká realita

Svet duší však v The Medium nie je ničím príjemným alebo nadpozemským. Nič, čo by vás upokojilo. Ide o dystopické vyobrazenie sveta, kde sú napríklad dvere z častí ľudských tiel a kože a otvárať ich musíte nožom. Obyvatelia tohto sveta sú často zlovestné a škaredé príšery alebo duše s hrôzostrašnými maskami. Dokonca aj výzor Marianne sa zmení, keď vstúpi do tohto druhého sveta. Vyjadrovať to má jej prítomnosť v inom svete. Vyzerá jednoducho menej ako človek, viac ako obyvateľ daného sveta.

Na svet sa pozeráte z pohľadu tretej osoby a možno vás prekvapí, že vývojári zvolili fixnú kameru. Tá sa za vami, až na pár výnimiek, nepohybuje a namiesto toho má určené miesta, z ktorých máte výhľad na danú oblasť. Zaujímavé riešenie, a musíme povedať, že napriek počiatočnej nevôli sme nakoniec museli uznať, že tento typ zobrazenia funguje v prípade tejto hry lepšie. Už len kvôli tomu, že skvelo vytvára pocit, že ste niekým sledovaný. Nezbavíte sa pocitu, že nebezpečenstvo je priamo za rohom, a tak to má v tej pravej hororovej hre predsa byť.

Pripravte sa, že si potrápite mozog

Keď budete objavovať tajomstvá a záhady Niwa Resort a hľadať Thomasa, narazíte aj na oblasti, kde sú emócie tak silné, že je Marianne nútená byť v oboch svetoch naraz. V takom prípade sa vám obrazovka rozdelí na dve časti a danú oblasť budete skúmať v oboch svetoch zároveň. Nemyslite si však, že to bude až také jednoduché. Svety nie sú úplne rovnaké a nejde len o redizajn. Schodisko, ktoré je vo svete duší ešte celé a dá sa po ňom vyjsť, je napríklad v tom skutočnom svete zrútené. Prázdna chodba v reálnom svete je, naopak, vo svete duší plná ostatkov. Čo obmedzuje alebo ovplyvňuje Marianne v jednom svete, tak robí aj v tom druhom.

Tieto rozdvojené svety sú v hre pomerne časté, no nie sú otravné, práve naopak. Budete si ich užívať, za predpokladu, že máte radi hádanky a nebojíte sa trochu potrápiť mozgové závity. Na to, aby ste sa pohli ďalej, musíte mať o danom prostredí prehľad a vedieť, kam sa pohnúť. Inak ostanete stáť na mieste – a kto by už len chcel byť naveky uväznený v dvoch svetoch naraz. Nejde len o hľadanie správnej cesty preč. Niekedy musíte vyvolať spomienky. Napríklad spojením určitých predmetov v reálnom svete vytvoríte v tom duševnom akúsi spomienku. Tá sa chová ako pozitívna energia, ktorou si môžete dobíjať svoje nadpozemské schopnosti. Napríklad štít, ktorý vás chráni pred príšerami.

Postupom času budú hlavolamy ťažšie a náročnejšie, no nie frustrujúce. Jednoducho budete musieť premýšľať o čosi viac. Hra si tak od vás vyžaduje bližšie preskúmavanie sveta, ktorý si pre vás pripravila. Vaším cieľom je nájsť logické riešenie problému, ktorý pred vás herný svet postavil.

Duálny svet vďaka novej technológii

Ako sme už poznamenali, prepínanie medzi dvoma svetmi nie len obyčajný redizajn jedného sveta, aby vyzeral inak. Ide o kompletný, nový svet, ktorý „žije“ niekde na pozadí a čaká, kým sa aktivuje. Vývojári zo štúdia Bloober Team sa už skôr vyjadrili, že tieto dva svety bežia zároveň po celý čas. Aj keď jeden z nich práve nevidíte. Nápad vznikol ešte za čias Xbox 360, no vtedy to nebolo technicky možné. Dokonca ani Xbox One by nedokázal to, čo dnes máme v rukách a hráme to. Až nová technológia a výkonné komponenty v konzole Series X dokázali vytvoriť to, čo sa zrodilo v hlave vývojárom.

Príkladom skvelého technického zážitku môže byť aj pasáž, v ktorej Marianne opustí svoje telo a prechádza sa po hernom svete len ako duša. Máte na to iba veľmi obmedzený čas a zvyčajne to skončí skôr, než si to začnete užívať. Za ten čas sa však môžete pohybovať medzi miestami, kam ste ako fyzická osoba nemali prístup. Na konci sa k vám duša vráti a vy ovládačom opäť riadite svoje postavy v oboch svetoch. Prechod medzi týmito fázami je tak plynulý, ako je to len možné. A to všetko vďaka výkonnému hardvéru. Jednoducho, konečne hra, z ktorej je cítiť prívlastok „next-gen“.

Nie len hlavolamy, ale aj akcia

Aj keď väčšinu hry strávite riešením rôznych záhad a puzzle prvkov, nevyhnete sa ani troche akcie alebo stealth prvkom. Či už budete utekať pred príšerami, alebo sa popri nich budete musieť zakrádať. Vaším hlavným protivníkom v celej hre bude The Maw (ktorého vynikajúco dabuje Troy Baker). Dalo by sa povedať, že je to chlapík, ktorý je celkom priamy a na rovinu povie, čo chce. Vás. Rád by vás roztrhal, zničil, zabil, pretože … má na to svoje dôvody. Keďže hororová hra, v ktorej riešite iba logické hádanky, by sa skôr či neskôr ukázala ako príjemná záležitosť na oddych, museli autori pridať aj niečo, čo vám poriadne rozbúcha srdce a nenechá vás zaspať na vavrínoch. Sú to presne tie momenty, keď budete musieť utekať alebo sa zakrádať, aby vás neodhalili.

Plusom je, že aj keď urobíte počas týchto pasáží nejakú chybu, nemusí to nutne znamenať, že ste skončili. Hra je milosrdná a ponúka možnosť na reparát. Nemusíte sa teda báť, alebo vari nadávať, keď počas úniku zle odbočíte alebo keď počas zakrádania budete odhalení. Vaša pozitívna energia, ktorú sme spomenuli vyššie, vás dokáže ochrániť. Dokonca aj pred hlavným záporákom. Ak sa do takejto situácie dostanete, môžete nepriateľov na krátky moment omráčiť a ujsť. Teda za predpokladu, že ste nazbierali dosť energie. Stále si však musíte dávať pozor. Hra vám síce nejakú tú chybu odpustí, no nebude sa o vás starať ako o bábätko v perinke.

Momenty, ktoré ostanú v pamäti

Bloober Team urobili s herným svetom naozaj úžasnú prácu, budeme sa opakovať. Počas celej hry zažijete niekoľko momentov, ktoré sa vám zaručene vryjú do pamäte. Či už pôjde o prácu s kamerou, alebo úžasne spracované prostredie. Ak narazíte na niečo, čo vyzerá ako chyba v zobrazení kamery, buďte si istí, že to tak nie je. Práve naopak, presne tak to vývojári chceli. Niekedy uvidíte iba to, čo je priamo za vami, niekedy to, čo je pred vami. Kamera bude niekedy veľmi blízko alebo až príliš ďaleko. Nie je to však technická chyba, je to spôsob, akým hra vytvára atmosféru. Pri blízkej kamere sa budete cítiť v ohrození. Naopak, pri pohľade z veľkej diaľky vám to pripomenie, aký ste v tomto svete zraniteľný.

Niekedy hra kombinuje oba prvky, prácu s kamerou a duálne zobrazenie sveta. Vtedy prichádza moment, keď si uvedomíte, na čo všetko autori hry pri tvorbe mysleli. Pamätné budú aj interakcie s postavami, alebo lepšie povedané, s dušami. Napríklad rozhovor so Smútkom. Smútok je stratená duša dievčatka, ktoré si nepamätá, kto vlastne je. Keďže je to duša, rozprávať sa s ňou môžete iba vo svete duší. Preto to v hre vyzerá tak, že sa Marianne rozpráva v reálnom svete so stenou. Aj v takých prípadoch je však práca s kamerou na jednotku. Vaša obrazovka sa opäť rozdelí na dve časti. V jednej vidíte Marianne zblízka a môžete z jej tváre vyčítať rôzne emócie, mimiku a podobne. V druhej časti kamera zaberá väčšiu časť vášho rozhovoru s dušou. Skvelé spracovanie, ktoré je slovami ťažké opísať. Hru jednoducho treba zažiť.

Prvotriedna zvuková stránka

Zvukový dizajn, hudba a efekty sú na svetovej úrovni. Drevo, ktoré vám praská pod nohami, vzdialené kroky Maw-a, ktorý sa vám pripomína a zvuky, keď si Marianne dopĺňa energiu. Pre niekoho len zvuky, no pre maximálne sústredného hráča hry The Medium pohladenie na duši. Áno, väčšinu času pôjde o strašidelné zvuky, ktoré by vám mali nahnať strach, alebo lepšie povedané, vytvoriť atmosféru. Na druhej strane, ak sa skúsite započúvať, zistíte, akú kvalitnú prácu odviedli vývojári, čo sa týka zvukovej zložky. Poďakovať sa môžeme najmä menám ako Arkadiusz Reikowski (Blair Witch, Layers of Fear 2) a Akira Yamaoka (séria Silent Hill), ktorí sa o zvuky a hudbu postarali.

Dejovo je hra tiež spracovaná zaujímavo. Príbeh je rozprávaný zrozumiteľne a jasne, pričom vlastne vôbec neviete, o čo ide. Tieto dve veci spolu pracujú dobre, preto ani nie je potrebné hneď vyložiť všetky príbehové karty na stôl. Dokonca môžete byť v istých momentoch aj sklamaní, keď sa tak stane. Takmer celá hra sú vlastne spomienky na minulosť, ktoré Marianne komentuje. Dalo by sa povedať, že hlavná postava je na hororovú hru celkom „ukecaná“ a vysvetľuje aj veci, ktoré vysvetľovať netreba. Pretože ich hra vysvetlila dostatočne. Na druhú stranu vám hra týmto spôsobom zabezpečí, že neprídete ani o jeden kúsok príbehu a užijete si ho naplno.

Hor sa na horor

Svet v hre The Medium ponúka aj množstvo záhad, ktoré počas svojej cesty môžete odhaliť. Napríklad hneď na začiatku. Nebudeme však zachádzať do úplných podrobností, aby sme vám dej hry príliš neodhalili. Je to totiž naozaj jedna z tých hier, na ktoré by stačila aj jednoslovná recenzia v znení: „Určite si to zahrajte“. Pretože presne takto by sme mohli charakterizovať The Medium.

Či už máte radi horory alebo nie, tento titul stojí za pozornosť už len kvôli technickej stránke, grafickej stránke, audio stránke a mnohým ďalším stránkam, ktoré dokopy dávajú napínavú a atmosférickú knihu. Knihu, ktorú budete chcieť prečítať dokonca a nevynechať ani jedno slovo. No na to, aby ste sa dostali na nasledujúcu stranu, musíte pochopiť, čo sa písalo na tej predtým a nájsť si cestu k tej ďalšej. Nie je to titul, ktorý rýchlo preletíte, len aby ste získali achievement. Je to hra, ktorú si treba užiť, najlepšie večer, so slúchadlami a pokiaľ je možné, tak aj v tme.