Call of Duty: Black Ops Cold War – studená vojna s viacerými koncami

Séria Call of Duty si za posledné roky vydobyla tak vysoké herné publikum, že je asi ťažko polemizovať, či ešte má čo ponúknuť. Mali sme tu už blízku aj ďalekú budúcnosť, prítomnosť a tentoraz sa vrátime do minulosti. Presnejšie do 80. rokov počas studenej vojny s odkazmi na 60. roky. Activision rozdelil hru medzi niekoľko štúdií a povedzme si na rovinu, každé ponúkne svoj identický rukopis. Dostaneme tak síce ten istý produkt, ale každý je svojim spôsobom výnimočný a v niečom iný. Dnes tu máme Call of Duty: Black Ops Cold War. Ak sa ešte stále neviete rozhodnúť, či za to hra stojí, možno vám pomôže naša recenzia.

Hneď v úvode je potrebné upozorniť, že hru budeme primárne porovnávať z Black Ops sériou. To ale neznamená, že nebudeme vypichovať jednotlivé inovatívne prvky z Modern Warfare, ktoré priamo súvisia s hrou. Po prvom na vás bude číhať krásne, prehľadné a oddelené menu. Jednotlivé záložky predznamenajú, na čo sa môžete tešiť. Začneme „ľavou stranou“ a postupne si zhodnotíme všetky aspekty. Než sa ale tak stane, len pár slov k hardvérovým nárokom.

Komplexné nastavenie herného zážitku

Najnovšie Call of Duty sme síce recenzovali bez ray-tracingu, to však nič nemení na veci, že sme sa naňho pozreli detailne. Čo nás ale milo prekvapilo, bol rozsah možnosti v nastavení. Vezmime si napríklad nastavenie myši. Senzitivita myšky má až štyri možnosti nastavenia. To už hraničí s nastavením pre profesionálov, ktorí od hry vyžadujú svoje vlastné, overené a jemne vyladené nastavenie. Rozmer grafických nastavení je impozantný. Napríklad, konečne tu máme možnosť väčších titulkov. Bezmála tuto funkciu využijú hráči na konzolách, ktorí sedia o niečo ďalej od televízorov. Ďalším lákadlom je možnosť ostať v anonymite. To znamená, že si v hre môžete schovať svoju prezývku. Možnosť vo veľkom využívaná napríklad … cheatermi.

Krycie meno Bell alias váš avatar

Na prvý pohlaď klišé z hollywoodskej produkcie. Na druhý – skvelý nápad zainteresovať svojho vlastného vojaka do studenej vojny. Hra vás totiž vyzve k vytvoreniu vlastného avatara. Dokonca v nábore uvádzate aj meno, priezvisko, pohlavie a farbu pleti. Vlastná jednotka vás ale aj tak prezýva krycím menom Bell. Štýlovo si môžete zvoliť príslušnosť k tajným službám. Na výber máte napríklad CIA, KGB MI6. Takzvané perky sú už potom čerešničkou na torte. Nemusíte si ich aktivovať, ale prídete o zvýhodnenie v jednotlivých súbojoch. My sme si náhodne zvolili perky Paranoid (+100 % k rýchlosti mierenia) a Aggressive Behavior (o 25 % rýchlejšie nabíjanie).

Mnoho historických odkazov

Už v úvode spomíname zasadenie do 80. rokov minulého storočia. Pravidelným hráčom a starým „harcovníkom“ série Call of Duty nemohol ujsť jeden podstatný fakt. Číslovanie z tejto najnovšej časti pominulo a namiesto toho dostávame prefíkaný názov Cold War, teda studená vojna. Šikovný názov a ešte šikovnejší spôsob, ako sa retrospektívne vrátiť do obdobia Black Ops jednotky.

V tom čase hýbu svetom významné osobnosti. Rešpekt si u nás vybudoval po pár motivačných slovách vtedajší americký prezident Ronald Raegan: „Páni, boli ste vybraní na veľmi dôležitú misiu. Musíme chrániť spôsob nášho života od chystaného veľkého nebezpečenstva. Neexistuje vyššia povinnosť ani vyššia česť. Málokto bude vedieť o vašej účasti. Buďte si istí, že z toho bude mať prospech celý svet. “

Už pomaly začínate cítiť hrdosť, no na druhej strane aj nátlak na vašu postavu zo strany najvyšších. Ďalším plusom je stretávka so starou partiou. Alex Mason, Frank Woods či Jason Hudson sú podstatnou súčasťou vášho tímu. Adler, v štýle galantného Brada Pitta, je novou vedúcou postavou. Koniec sveta sa však nezadržateľne blíži a vy nesmiete strácať čas. Agent Perseus, považovaný za dávno mŕtveho, vstáva z mŕtvych, aby ukázal svetu, kto je tu nový pán. Na jeho dolapenie sa musíte starostlivo pripraviť.  

80. roky v Black Ops štýle

Dovolíme si povedať, že hra ťaží zo zlatých osemdesiatych maximum. Príznačné popolníkové okuliare, vždy uhladený účes alebo Rock n Roll-ová hudba hrajúca z gramofónu krásne vykresľuje atmosféru. Ale nielen to, analógové vysielače na nás zanechali nostalgický úsmev pri pohľade a spomienke na to, ako to fungovalo kedysi a ako to funguje teraz. Oproti Modern Warfare má príbeh v Call of Duty: Black Ops Cold War voľnejší spád a je len na vás, do akej miery si ho prispôsobíte.

Možno ste to počuli, možno nie, ale hra disponuje niekoľkými lokáciami naprieč celou zemou. Dostanete sa do Vietnamu, ktorý akoby z oka vypadol českému Vietcongu. Ďalej tu máme Turecko, Amsterdam, Kubu, Ural, Zakarpatskú Ukrajinu a samotné srdce veliteľstva KGB. Áno, je to o niečo menej, než sme zvyknutí. Activision v budúcnosti prisľúbil bezplatné DLC, ktoré rozšíria základnú hru. Môžeme sa teda len domnievať, že menej obsahu a lokácií je z dôvodu neskoršieho pridávania DLC. Možno si niektorí z vás pomyslia, že chce takto Activision zarobiť z tejto značky čo najviac, kým sa dá. Možno, ale pripomíname, že všetky ďalšie DLC by mali byť dostupné úplne bezplatne.

Ústrednou mapou však bude práve zmienený Vietnam. Pohľady do minulosti, alebo takzvané flashbacky sú len nepatrnou súčasťou toho, čo vás tam čaká.  Všetky menované mapy budú aj predzvesťou multiplayeru.  

Inovácie v príbehu na každom kroku

Je ťažké zaujať hráčov, keď každoročne predkladáte novú a novú peripetiu. Spomeňme si na štvrtý diel série, kde príbeh ani nebol. Každopádne, studená vojna brnká na správnu strunu. Pocit špionáže, hrozba odpálením medzikontinentálnych nukleárnych hlavíc alebo typický zvuk streľby sa vám rýchlo vryje pod kožu.

Autori dokonca zašli tak ďaleko, že priebeh misií už nie je striktne lineárny.

Zaujímavosťou sú voľby v misiách a ich dopady, na ktorých záleží. Nie, nemusíte sa báť. Z Call of Duty sa v žiadnom prípade nestala RPG hra s možnosťami v dialógoch, ako napríklad Dragon Age alebo Skyrim. Ich implementáciou sa teda nesnažilo štúdio Treyarch napodobniť iné štúdiá, ktoré sú týmto štýlom známe. Povedzme, že iba nenásilnou formou určujú budúcnosť deja. Autori dokonca zašli tak ďaleko (vzhľadom na sériu Call of Duty), že priebeh misií nie je striktne lineárny. Reč je samozrejme o vedľajších úlohách. Úprimne, sú skôr do počtu, ale je skvelé vidieť takúto možnosť aj v inak lineárnej hre, akou sú hry Call of Duty. Charakter vedľajších misií je vcelku jednoduchý – má predĺžiť celkovú kampaň aspoň o pár hodín.  

Od bezhlavej strieľačky k rozhodnutiam

Poslednou zaujímavosťou, čo sa týka príbehu, je samotná predpríprava na nábeh ďalšej misie. Tajná základňa, alebo operačné stredisko ak chcete, nie je výplodom niečoho nového. Mohli sme sa s tým stretnúť už v Black Ops 3. V Cold War však táto základňa dostala dôležitejšiu úlohu. Totižto, pred každou misiou budete vyzvaní, aby ste si prešli všetky dokumenty, ktoré visia na tabuli. Možno sa vám do toho veľmi nebude chcieť, predsa len, Call of Duty bolo vždy o tom ísť na miesto určenia, vystrieľať nepriateľov nekonečným zásobníkom, vrátiť sa a pokračovať. Avšak predtým, než túto možnosť zavrhnete, majte na pamäti, že ak si materiály nenaštudujete, môžete sa počas misie zle rozhodnúť. Viac vám nepovieme. Prídete na to aj sami počas hrania.

Posledným bodom, na ktorý pri hre Call of Duty: Black Ops Cold War upriamime pozornosť v časti pre jedného hráča, teda kampani, je umelá inteligencia. Bohužiaľ, aj keď sa príbeh snaží urobiť z hry trochu viac príbehový titul, aby to nebolo štýlom, aký sme popísali vyššie, snaha o taktickejší súboj nemá zmysel. V prestrelkách na vás stále nepriatelia nabiehajú jeden za druhým a v špionážnych misiách sú očividne vybavení röntgenovými prístrojmi. Totiž niekedy nemali problém vidieť nás aj cez stenu. Nemôžeme to však vyslovene radiť k mínusom, kto vie, možno bola táto technológia aj v tej dobe bežná prax, iba sme o tom nevedeli. Medzi ďalšie chyby patria už staré klasiky, a to nie len v hrách v Call of Duty, ale takmer v každej. Občas nastávala u počítačom ovládaných postáv komická situácia, kedy bola smrť sprevádzaná mnohými kotrmelcami a inými akrobatickými kúskami. Jednoducho povedané, modely postáv stále nevedia primerane reagovať na okolité prostredie.

Hurá na multiplayer

Ďalšiu časť našej recenzie venujeme multiplayeru. Čo už by to len bolo za Call of Duty, keby nemalo multiplayer, že áno. Pravdepodobnosť, že si hru zaobstaráte len kvôli možnosti hrať s inými hráčmi, je veľmi vysoká. V podstate, celá séria Call of Duty má vysokú predajnosť, hlavne vďaka tomuto módu. Nenájdete veľa hráčov, ktorí by si Call of Duty kupovali výhradne kvôli skvelému príbehu. Multiplayer je však zábavná záležitosť a už niekoľko rokov sa stáva jednotkou vo svojom obore. Po prvých pár kliknutiach sa dostávate do povedomého prostredia. Tlačidlá v rozhraní sú rovnako rozmiestnené ako v predošlom titule. Nemusíte sa tak učiť nič nové.

Musíme tvorcom zo štúdií Treyarch a Raven Sofware aspoň takto virtuálne zatlieskať. Konečne máme plnohodnotnú „kustomizáciu“ v podobe výbavy (Loadoutu), prevzatú z minulého dielu. Skrátka, ak niečo dobre funguje, prečo to meniť. Vytváranie tried je samozrejmosťou. Spočiatku sa vám odomkne len menšie množstvo doplnkov, ale postupom času ich bude pribúdať. V úvode máte odomknutú jednu zbraň z každej triedy.  Je ťažké hodnotiť správanie a fungovanie zbraní, nakoľko si ju viete vylepšiť a prispôsobiť podľa svojho gusta. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že AK-47 je v tejto časti akási „nervóznejšia“, než obvykle. Celkovo je však pocit zo zbraní príjemný a fungujú tak, ako ste zvyknutí z iných dielov. Opäť môžeme použiť vetu „prečo meniť niečo, čo dobre funguje“.

Ďalšou modernizáciou si prešli terciárne zbrane v podobe granátov, molotovov, perkov a takzvaných scorestreakov. Navyše, máme tu aj divoké karty. Musíme uznať, že scorestreak prešiel vítanou transformáciou. Aktivácia nastáva len za predpokladu dosiahnutia určitého počtu bodov získaných v zápasoch.

Multiplayer v štýle disko

Multiplayerové mapy nadväzujú z kampane pre jedného hráča. Dostupné mapy Miami, Moscow, Satellite, Armada, Crossroads, Cartel, Checkmate, Garrison sú miesta, na ktorých ste už čo – to zažili práve počas kampane. Na druhej strane treba podotknúť, že na naše oko vplývali plastovým dojmom. Farby sú viac presaturované. Vegetácia a spracovanie vozidiel máju nádych abstrakcie. Nechápte nás však zle, stále sa dočkáte pozoruhodných detailov a ostrých objektov. Subjektívne si však Black Ops zvolil arkádovejší prístup, ako jeho predchodca z roku 2019.  Tomu zodpovedá súčasný gameplay a možno je to celé odkaz na 80. roky, ktoré sa neniesli len v štýle studenej vojny, ale prekvitalo aj disko. Multiplayer diskotéku rozhodne pripomína a stavia sa tak do obľúbenej pozície, kedy ho buď budete milovať alebo nenávidieť.

 Po prvých pár minútach strávených v multiplayeri sme si všimli hneď niekoľko veľkých zmien. Nami obľúbené „opieranie“ zbraní o objekt zmizlo. Dlhší čas strávite aj prebíjaním. Hádzanie granátu si vyžaduje taktiež určitú dávku trpezlivosti. Auto-heal, alebo automatické uzdravovanie, sa opäť vrátilo do módy. Aktivácia predmetov sa zmenšila len na otváranie krabíc. No a v neposlednom rade zaľahnutie alias čistenie podlahy potrvá o čosi dlhšie. Postava má však modernejší ráz a promptnejšie reaguje na šmyk. Celkom ako na tanečnej súťaži.

Herných režimov je dostatok

Dokopy ich v čase vydania hry bolo desať, no len tri z nich sú úplné novinky, na ktoré sa teraz pozrieme o čosi detailnejšie.

Fireteam: Dirty Bomb

Zaujímavý koncept, sčasti inšpirovaný sériou Battlefield. Dokopy štyridsať hráčov sa stretne na jednom bojovom poli. Tímy sú rozdelené do štvorčlenných skupín. Nemusíte sa ale báť, mapa je rozsiahla a doplnená o vozidlá. Vašou úlohou v tomto móde je nazbierať nebezpečný urán a ukladať ho do kontajneru. Po odpálení dostanete extra body. Vyhráva ten tím, ktorý dosiahne najväčší počet bodov.    

Combined Arms: Assault

Opäť sa dostaneme na veľké bojové polia. Tentoraz sa proti sebe stretnú dva tímy, pričom v každom je 12 hráčov. Vaša úloha? Bojovať proti sebe. Ale pozor, po čase veľkú mapu vystrieda menšia a bojisko sa presunie na jeden špecifický bod. Po 25 minútach sme zistili, že mód nemá svoje opodstatnenie. Zostáva len otázkou času, kedy sa stane hniezdom kemperov a hráči, ktorí hľadajú akciu, ho jednoducho hrať nebudú.

VIP Escort

Jeden z mála režimov, kde siahnete skôr po noži. Dva šesťčlenné tímy postavené proti sebe majú za úlohu plniť rozdielne úlohy. Jeden sa snaží dopraviť svojho VIP hráča na vopred určené miesto vyslobodenia. Druhý tím robí všetko pre to, aby tomu zabránil. Nejde však o plnohodnotného rukojemníka. Hráč s označením VIP je náhodne vybraný a priebežne sa strieda, rovnako ako tímy.  

Vo všeobecnosti na nás multiplayer pozitívne zapôsobil. Miest pre „vyčkávacie maniere“  je všeobecne málo (ak spomenieme nové módy). Stačí dobre namierený granát a máte razom vyčistený objekt. Zmenou si prešli aj obsadzovacie body. Teraz sú konzistentne väčšie. Celkový postup hrou je síce pomalší, ale vylepšené zbrane si môžete preniesť do Zombie módu.

Vrátili sa aj nemŕtvi

Našťastie, zombie režim sa vracia ku koreňom a vynecháva výrobu elixírov a podobných nezmyslov. Dočkali sme sa príbehovej zložky, ktorá má vtiahnuť hráča, zatiaľ nevedno kam. Ale to nevadí. Honba za vyšetrením nákazy sa razom zmení na povestné, nekonečné strieľanie kde príde. Presne o tom Zombie mód je aj vždy bol. Za tých pár rokov, čo sme mali možnosť si vyskúšať zombíkov v CoD, už ale neprinášajú to nadšenie ako tomu bolo napríklad v prvom diely. Skrátka, sú tu do počtu a je len na vás, či si ich vyskúšate alebo nie.

Call of Duty: Black Ops Cold War v nás vyvolal rozpačité emócie. Studená vojna priniesla do príbehu nový vietor. Systém rozhodovania alebo viac koncov je niečo, načo sme neboli doposiaľ zvyknutí. Kampaň síce prejdete za zhruba šesť hodín, ale nič vám nebráni zahrať si ju znova. Multiplayer má stále čo ponúknuť, hlavne vďaka novinkám. Samozrejme, nájdu sa aj hráči, ktorí nové Call of Duty označia ako kopírku predchádzajúcich hier. Do istej miery možno majú pravdu, no nové Call of Duty naozaj stojí aspoň za vyskúšanie. Už len kvôli novým možnostiam v príbehu a skvelému multiplayeru, ktorý je už štandardne v kvalitách tejto hernej série.