Hneď na úvod začnem tým, že štúdio Rocksteady mám zafixované ako štúdio, ktoré vytvorilo úplne božskú trilógiu Batman Arkham. Aj po rokoch sa vždy rád vrátim do temného sveta tejto trilógie, hlavne keď mám chuť poriadne sa naladiť na DC komiksy. Preto som sa potešil, keď som sa dozvedel o novinke Suicide Squad: Kill the Justice League.
Jasné, predtým vyšlo Gotham Knights, ale to nebolo od Rocksteady, takže v tomto prípade som čakal ďalšie eso z rukáva. Verte či nie ono aj prišlo. Aj keď v trochu inej podobe a vlastne až niekedy v polovici hry. Poďme sa na to spoločne pozrieť, toto je recenzia na hru Suicide Squad: Kill the Justice League.
Séria Arkham to rozhodne nie je, ale …
Všetci už vieme, že hra nie je práve najlepšie hodnotená. Už prvotné recenzie zahraničných médií to naznačovali. Prečo? Nuž, všetky tie “zlé” veci sa týkajú najmä rozhodnutia urobiť hru v podobe “Live Service”, ktorá vám podobne ako v hre Marvel’s Avengers po dokončení príbehu zanecháva kopec vecí, ktorými sa musíte prelúskať. Autori by totiž neradi, aby ste po dokončení príbehu na hru zabudli. Alebo prestali platiť. Práve príbeh Suicide Squad vyniká – Rocksteady totiž už viackrát dokázalo, že vie viac než dobre rozprávať pútavé príbehy a je tomu tak aj v tomtmo prípade. Aj keď opäť hovorím – od série Arkham sme teda poriadne ďaleko.
Zmocníte sa (sám alebo v kooperácii) štyroch členov povestnej Task Force X – skupiny zlých chlapcov a dievčat – prepustených z Arkham Asylum, aby ste pomohli veliteľke oddielu a tajnej vládnej agentke Amande Wallerovej potlačiť skutočne jedinečnú krízu a vyriešiť na pohľad nevyriešiteľný problém. Vyšle vás do mesta Metropolis, po zuby ozbrojených s jasne stanovenou misiou. Veď je to aj v názve – Kill the Justice League.
Superschopnosti z Wishu
Príbeh je nastavený veľmi jednoducho a hneď od začiatku sa dostanete do centra diania. Je tu len málo vysvetlenia, ako a prečo Brainiac dorazil na svojej impozantnej vesmírnej lodi v tvare lebky a ako dokázal vymyť mozog Flashovi, Green Lanternovi, Batmanovi a Supermanovi (alebo ako sa Wonder Woman podarilo uniknúť bez ujmy), no môžete sa to dozvedieť v päťdielnej komiksovej minisérii. Tá slúži ako prequel ku hre. Počas svojho putovania po vysokých mrakodrapoch a rôznych pamiatkach v meste Metropolis sa ako Harley Quinn, Deadshot, kapitán Boomerang a King Shark budete predierať zdanlivo nekonečným zástupom Brainiacových spojencov a plniť tie isté ciele dookola.
Celá mapa je riešená tak, že sa 99% času budete pohybovať nad ulicami a nie po nich.
Našťastie, pohyb po Metropolise je často príjemný a ja som si ho dokonca aj užíval, najmä s Deadshotom a jeho jetpackom. Kapitán Boomerang medzitým môže hádzať svojim bumerangom, King Shark sa krčí a skáče na veľké vzdialenosti a Harley Quinn používa vyradený Bat-Drone značky Waynetech a akýsi hák. Ten vám umožňuje pritiahnuť sa k okrajom budov. Tieto presúvacie sa schopnosti sa dajú kombinovať, no samozrejme máte nejakú výdrž a nemôžete preletieť celú mapu bez toho aby ste sa dotkli zeme alebo strechy. Každopádne celá mapa je riešená tak, že sa 99% času budete pohybovať nad ulicami a nie po nich. Deadshot a jeho jetpack je jednoznačne najlepší spôsob na presun po mape a aj z toho dôvodu som hru ukončil s ním na levely 20, pričom ostatní členovia dosť zaostávali. Najmenej som hral a využíval schopnosti King Sharka. Bohužiaľ, jeho pohyb po mape mi prišiel najpomalší a najčastejšie sa potreboval dotýkať pevnej zemi (alebo strechy).
Ale áno, nakoniec si ich obľúbite
Palec hore si ale Rocksteady zaslúži za to, že každá postava je aspoň niečím zaujímavá a že hra poskytuje možnosť prepínať medzi Harley, Deadshotom, Boomerangom a Sharkom za pochodu, pokiaľ nie ste uprostred misie. Pochvala patrí aj za príbeh, no dôrazne odporúčam neporovnávať so sériou Batman: Arkham. Možno ide o tie isté postavy v tom istom vesmíre, ale pôsobia úplne odlišne. Batman, ovládaný Brainiacom, je v hre všadeprítomný. Aspoň teda zvukovo, vizuálne naňho v otvorenom svete nenatrafíte. Je ale skvelé počuť, ako sa v úlohe vyžíva zosnulý Kevin Conroy. Dabing Batmana v tejto hre bol bohužiaľ jeden z jeho posledných hereckých výkonov. Hovorí sa však, že pred smrťou stihol nahovoriť ešte niekoľko projektov a je možné, že ho v komiksovom svete Batmana ešte počuť budeme.
Každopádne Batman v hre Suicide Squad: Kill the Justice League nie je ten istý Bruce Wayne ani Batman ako ho poznáme z iných hier alebo filmov. Aj Harley prešla zmenou osobnosti, ktorá má viac spoločného s filmovým stvárnením Margot Robbie ako s postavou z filmu Batman: Arkham Asylum a jeho pokračovaní. Napriek tomu sa tu nájde niekoľko dobrých scén a slušných komických momentov a dialógov, Úprimne povedané, ja osobne som sa pristihol niekoľkokrát ako sa smejem na hlúpych vtipoch kapitána Boomeranga, alebo Harley. Naozaj, dialógy sú vtipné. Čo je ešte lepšie, nakoniec s touto partiou vydedencov začnete súcitiť, pretože ich na potenciálne osudové misie vysiela nekompromisná Amanda Waller, ktorú s chuťou hrá Debra Wilson. V čom nakoniec Jednotka samovrahov upadá, je nedostatok rozmanitosti a nesúrodosť niektorých prvkov. Ako napríklad prítomnosť hádaniek a zberateľských predmetov. Metropolis je na pokraji totálneho zničenia, naozaj máme čas riešiť hádanky? Autori si mysleli, že áno. Ja osobne som ich vyriešil len niekoľko. Viem si však predstaviť, že zberatelia achievementov po nich pôjdu ako po teplých rožkoch. Na tom ale nie je nič zlé.
Štyri typy misií musia stačiť
Robustná looter-shooter akcia a solídny herný cyklus do istej miery zabraňujú pocitu deja vu, keď likvidujete ďalšiu sieť Brainiacových inkubátorov, zachraňujete ďalšiu skupinu uväznených civilistov, zbierate a doručujete datashardy, eskortujete vozidlo alebo bojujete s nepriateľmi. Je tu však jeden typ misie, ktorý dokáže byť vyslovene otravný a to eliminácia nepriateľov len s pomocou špecifických akcií. Napríklad iba s granátmi, iba headshoty a čo je najotravnejšie – iba zásahmi do slabých miest. Možno by to bolo v poriadku, keby ste si počas misie mohli vymeniť postavu. To bohužiaľ nejde a tak, keď si na misiu zvolíte nevhodnú postavu, neostáva vám nič iné len sa trápiť. Čo je ale zábava je hranie sa s vybavením každej postavy, aby ste zistili najlepšiu kombináciu dvoch zbraní, granátov, modov a ďalších vychytávok, ktoré sa vám odomykajú pri zvyšovaní úrovne jednotlivých postáv.
Okrem toho môžete svoje zbrane obdarovať elementárnymi vylepšeniami, ktoré vám umožnia zmraziť, spáliť alebo priviesť nepriateľov do šialenstva vyvolaného jedom, takže máte k dispozícii množstvo nástrojov, vďaka ktorým zostane boj zaujímavý, aj keď ciele nie sú príliš rozmanité. V čase, keď dokončíte príbeh Suicide Squad a splníte úlohu uvedenú v druhom názve hry prostredníctvom niekoľkých pomerne zložitých súbojov s bossmi, nastupuje endgame obsah “Finite Crisis”, ktorý vás uvoľní z vôdzky a umožní vám dokončiť Incursion misie. Aby ste sa dostali k týmto misiám, musíte najprv nazbierať “Promethium”, ktoré potom miniete na cestovanie do alternatívnych Zemí (známych pod spoločným názvom Elseworlds), kde sa stretnete s ďalšími Brainiacovými silami, hoci s rôznymi mutátormi, ktorí vám zaručene pridajú vrásky na čele.
Záver
Ťahákom v tomto prípade je možnosť získať výbavu “Bane Infamy”, ktorá vám po získaní všetkých kusov vylepší výbavu. Ak máte za sebou niekoľko výpadov, môžete sa pustiť do Mastery levelov, čím sa zvýši úroveň náročnosti výmenou za ešte lepšie odmeny. Podobne ako mnoho iných live-service hier, ani obsah Suicide Squad neponúka dostatočnú motiváciu na to, aby ste sa do hry vracali pravidelne, hoci prísľub bezplatných hrateľných postáv, počnúc Jokerom z Elseworlds, by mohol byť dostatočným dôvodom na to, aby ste sa k vrátili. Okrem toho je strieľanie a cestovanie po mape, ktoré pripravilo Rocksteady, zábavné aj keď sa vám občas môže stať, že sa zaseknete o rôzne časti mapy.
Suicide Squad: Kill the Justice League vo mne zanecháva zmiešané pocity. Značné skúsenosti Rocksteady s budovaním sveta a rozprávaním príbehu sú tu jasne viditeľné a hrateľnosť je dobrá. Nie výborná, ale dobrá. Čo sa zdá byť trochu zbytočné, sú aspekty live-service hry. Keďže príbeh je asi najlepšou časťou hry, akonáhle s ním skončíte, zvyšok môže pôsobiť dosť bezcieľne. Dúfam, že aktualizácie vnesú do Suicide Squad toľko potrebnú rozmanitosť a ak Rocksteady uvidí cestu k pridaniu ešte väčšieho príbehu, tým lepšie. Bez ohľadu na to Suicide Squad: Kill the Justice League je fajn hra, len nečakajte niečo na úrovni predchádzajúcich hier z Arkhamu a budete spokojní.
